Aby to Briaud a jeho kolegovia raz a navždy zistili, zozbierali údaje z vesmírnych misií a lunárnych laserových diaľkomerných experimentov, aby zostavili profil rôznych charakteristík Mesiaca. Medzi ne patrí stupeň jeho deformácie gravitačným pôsobením na Zem, zmeny jeho vzdialenosti od Zeme a jeho hustota. Potom vykonali modelovanie s rôznymi typmi jadier, aby zistili, ktoré sa najviac zhodujú s údajmi z pozorovaní.
Dospeli k niekoľkým zaujímavým zisteniam. Po prvé, modely, ktoré sa najviac podobali tomu, čo vieme o Mesiaci, opisujú aktívne prevracanie hlboko vo vnútri mesačného plášťa. To znamená, že hustejší materiál vo vnútri Mesiaca klesá smerom do stredu a menej hustý materiál stúpa nahor. Táto aktivita sa už dlho navrhuje ako spôsob, ako vysvetliť prítomnosť určitých prvkov vo vulkanických oblastiach Mesiaca. Výskum tohto tímu pridáva ďalší bod do súhrnu dôkazov "za".
A zistili, že mesačné jadro je veľmi podobné jadru Zeme - s vonkajšou tekutou vrstvou a pevným vnútorným jadrom. Podľa ich modelovania má vonkajšie jadro polomer približne 362 kilometrov (225 míľ) a vnútorné jadro má polomer približne 258 kilometrov (160 míľ). To je približne 15 percent celého polomeru Mesiaca.
Tím zistil, že vnútorné jadro má tiež hustotu približne 7 822 kilogramov na meter kubický. To je veľmi blízko hustote železa.
