Portman sa v nasledujúcich rokoch viackrát pokúsil vrátiť na ostrov Severný Sentinel, ale Sentinelčania sa pred ním zakaždým ukryli. Ľudskoprávna organizácia Survival International, ktorá vedie kampaň za práva domorodých kmeňov tvrdí, že spomienka na Portmanove návštevy by mohla byť jedným z hlavných dôvodov, prečo sa Sentinelčania stále tak boja kontaktu s vonkajším svetom.
"Nie je známe, koľko Sentinelčanov v dôsledku tejto "vedy" ochorelo, ale je pravdepodobné, že deti by svoje choroby preniesli ďalej a výsledky by boli zničujúce," uvádza sa na jej webovej stránke. "Je to len domnienka, ale mohla by táto skúsenosť vysvetliť pretrvávajúce nepriateľstvo a odmietanie cudzincov zo strany Sentinelčanov?" Dnes je ostrov chránený päťkilometrovou ochrannou zónou, ktorú zaviedla indická vláda, ale napriek tomu sa občasné nájazdy - ako nešťastné dobrodružstvo Johna Allena Chaua - uskutočnia.
V osemdesiatych rokoch minulého storočia tam na plytčinu narazila nákladná loď Primrose a vysielačkou sa ozvali správy o nahom vojenskom oddiele ozbrojenom kopijami a šípmi, ktorý sa blížil k lodi. "Divokí muži, odhadom viac ako 50, majú rôzne podomácky vyrobené zbrane, robia dva alebo tri drevené člny," hlásil kapitán Primrose rádiom do svojho veliteľstva v Hongkongu. "Obávam sa, že sa na nás pri západe slnka nalodia. Životy všetkých členov posádky nie sú zaručené."
V posledných rokoch nedošlo k žiadnym oficiálnym pokusom o kontakt so Sentinelčanmi a dokonca aj nízko letiace vrtuľníky s antropológmi, ktorí chceli zdokumentovať početnosť kmeňa, sa stretli s oštepmi a šípmi. Zdá sa, že populácia ostrova sa zmenšuje, a keďže cudzinci nie sú schopní naučiť sa sentinelský jazyk, presný dôvod ich izolácie sa môže čoskoro stratiť v histórii. Za významnú príčinu sa však považuje zvláštna posadnutosť Mauricea Vidala Portmana, ktorý zomrel na Valentína v roku 1935, nikdy sa neoženil a nezanechal po sebe žiadnych potomkov.
