O existencii spisu Gorila a skutočnostiach v ňom uvedených vedela aj premiérka Iveta Radičová, píše to časopis .týždeň. Podľa neho sa informácie o spise dozvedela najneskôr v lete 2010, keď sa v koalícii prerozdeľovali posty v orgánoch Fondu národného majetku. Minimálne v lete 2010 s ňou mal na túto tému telefonicky hovoriť predseda SaS Richard Sulík. "Ivety Radičovej som sa vtedy pýtal, či s nomináciou pani Bubeníkovej do Fondu národného majetku nemá problém napriek tomu, že existuje materiál, ktorý pani Bubeníkovú stavia do nepríjemného svetla," povedal Sulík pre .týždeň. "Iveta Radičová mi odpovedala, že napriek informáciám v uvedenom materiáli s nomináciou súhlasiť bude, lebo nie je v jej silách túto nomináciu blokovať," dodal v rozhovore pre .týždeň Sulík.
Tlačový odbor Úradu vlády SR uviedol, že nomináciu Anny Bubeníkovej do Fondu národného majetku nevetoval ani jeden z predsedov koaličných strán, teda ani Sulík. "Richard Sulík mal možnosť túto nomináciu vetovať a nomináciu tak zastaviť," reagoval Úrad vlády SR.
Gorila zamestná aj poslancov
Kauza Gorila zamestná členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR na mimoriadnom rokovaní. Na pondelok 23. januára ho zvolal jeho predseda Radoslav Procházka (KDH). Pozval naň aj ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH) a prvého námestníka generálneho prokurátora Ladislava Tichého. "Účelom rokovania má byť diskusia a vyjasnenie kompetenčných otáznikov, ktoré sa už stihli objaviť vo vzťahu k vyšetrovaniu spisu Gorila," zdôvodnil zvolanie mimoriadneho rokovania výboru Procházka.
Diskusia má pomôcť predísť tomu, "aby vyšetrovanie tejto veci uviazlo v nejakom procesnom labyrinte". Termín zasadnutia určil Procházka tak, aby sa na ňom mohlo zúčastniť čo najviac členov ústavnoprávneho výboru.
Matovičovci chcú do vyšetrovania zapojiť aj Interpol
Kauzu Gorila by mal preskúmať Európsky úrad boja proti podvodom (OLAF), na túto inštitúciu sa so žiadosťou o nezávislé vyšetrenie obrátilo hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. „Máme takmer stopercentnú istotu, že skorumpovanými politikmi nominovaní ľudia do orgánov ako prokuratúra, polícia alebo súdnictvo môžu tieto informácie zamiesť pod koberec alebo ich nekonaním môžu zapadnúť prachom,“ vysvetlil dnes túto aktivitu poslanec za Obyčajných ľudí Jozef Viskupič.
Prinajmenšom časť informácií v materiáloch Gorila je podľa matovičovcov pravdivá. „Ak je len desatina pravda, Slovensko prišlo o milióny eur,“ podotkol Kadúc. Kadúc s Viskupičom pripomenuli, že dokumenty sú staré už niekoľko rokov, silové orgány sa nimi už v minulosti zaoberali, nedospeli ale k žiadnemu výsledku. Výsledky si nesľubuje ani od tímu Generálnej prokuratúry SR, ktorá Gorilu skúma v súčasnosti.
Členovia hnutia tiež zvažujú, že sa so žiadosťou o spoluprácu obrátia aj na ďalšie krajiny, ktoré sa v dokumentoch spomínajú, konkrétne na Nemecko, Taliansko a Francúzsko, o pomoc chcú požiadať aj Europol a Interpol.
Čo sú dokumenty Gorila
Dokumenty s názvom Gorila a Gorila 1 vypovedajú o ovplyvňovaní politiky, ktoré mala podľa nich robiť finančná skupina Penta. Rozsiahly materiál popisuje dosadzovanie politických nominantov do štátnych podnikov, provízie pri privatizácii a pavučinu vzťahov naprieč politikou, podnikateľskou sférou a bezpečnostnými zložkami. Pravosť spisov nie je potvrdená, naopak, viacerí aktéri figurujúci v spise autenticitu informácií spochybnili.
