Určité dôkazy naznačujú, že ľudia s demenciou majú tendenciu neefektívne spracovávať tváre nových ľudí. Inými slovami, nepostupujú podľa zvyčajného vzorca skenovania tváre osoby, s ktorou sa rozprávajú. U zdravých ľudí sa postupuje od očí k nosu a ústam. Robíme to preto, aby sme si tvár "zapísali" a zapamätali si ju na neskôr. Ľudia niekedy vycítia, keď to osoba, s ktorou sa rozprávajú, nerobí.
Niektorí lekári, ktorí pracujú s ľuďmi s demenciou, pri stretnutí s človekom rozpoznajú, že má demenciu. Ľudia s demenciou sa niekedy môžu zdať stratení, pretože cielene nepohybujú očami, aby preskúmali okolie vrátane tváre ľudí, ktorých práve stretli.
Z toho by vyplývalo, že neskôr by ste boli menej schopní rozpoznať ľudí, pretože ste si nezapamätali ich črty. Takže tento skorý problém s nerozpoznávaním ľudí, ktorých ste práve stretli, by mohol súvisieť skôr s neefektívnym pohybom očí pri nových tvárach než s čistou poruchou pamäti.
Keďže však vizuálna citlivosť súvisí s výkonom pamäte (dokonca aj pomocou nevizuálnych testov), testuje sa aj to, či prinútenie ľudí, aby vykonávali viac očných pohybov, pomáha zlepšiť pamäť. Predchádzajúce výskumy v tejto oblasti sú nejednotné, ale niektoré štúdie zistili, že pohyby očí môžu zlepšiť pamäť.
