Zabil sa mi pred očami
Katka bola na ulici práve v čase, keď sa Pavol rozhodol ukončiť svoj život. Doteraz má tú hrôzu pred očami a zimomriavky po celom tele. „Každý má problémy, ale nie je riešenie len tak zabíjať. Zabil sa mi pred mojimi očami. Absolútne sa mi nedalo spať. Je mi ľúto celej tejto situácie. A keď si predstavím, že nastal skrat a on behal po celom meste so zbraňou, až mám zimomriavky. Ich deťom prajem veľa síl, aj pozostalej rodine. Čo bolo medzi nimi, nevieme. Ale to nie je ospravedlnenie toho, čo urobil. A už vôbec neviem, prečo sa ľudia hádajú pod fotkou nebohého človeka. Urobil, čo urobil. Mne sa zabil pred očami. Stále na to myslím. Mohla som to schytať aj ja. Boh pri mne stál a chránil ma. Myslím, že tým, že sa tu budú ľudia hádať, tomu nepomôžu a už to nezmenia. Musím to napísať, nakoľko som videla toho zúfalého muža sa odstreliť. A je mi ľúto aj pani učiteľky. Strašná vec, čo sa stala,“ napísala na sociálnej sieti.
Vraždia aj mierumilovní ľudia
Za 20 % násilných skutkov, ktoré sa končia bitkou alebo vraždou, je žiarlivosť. Sú za tým negatívne emócie, ktoré človek nevie zvládnuť. Takéhoto skutku sa môžu dopustiť aj ľudia, ktorí násilní nikdy neboli. Zúfalstvo, že sme stratili človeka, ktorý k nám patril, s ktorým sme tvorili párovú väzbu, ktorej sme verili, že bude trvať celý život. To, že on ukončil svoj život, môže byť spojené s pocitom hrôzy, čo som to urobil, čo som to ja za človeka, že som niečo takéto vykonal.
