Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Úľava na D1? Zabudnite, bude to ešte horšie

Diaľnica D1 bude prvou a zatiaľ jedinou osempruhovou cestou na Slovensku. Problém Bratislavy a kolón to však nevyrieši ani do budúcnosti. Minimálne do ukončenia výstavby sa musia vodiči obrniť trpezlivosťou.
3 65 príspevkov 30.11.2017 / Soňa Zverková

Projekt rozširovania 34-kilometrového úseku diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou má svoju definitívnu podobu. Od križovatky Ivanka-sever, na ktorej sa budú pretínať diaľnice D1 a D4 (tzv. nultý obchvat), až po novú križovatku Blatné to budú plné štyri jazdné pruhy v každom smere. Od Blatného po Trnavu pôjde o šesťpruh.

Mapka D1 3 fotografie v galérii Mapka D1 Zdroj: Ministerstvo dopravy, Ineko

Vzhľadom na to, že na stránke Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) sme nenašli všetky potrebné informácie, doplníme ich o údaje inštitútu Ineko. Projekt sa skladá z troch etáp. Prvú z nich tvorí 3,5-kilometrový úsek medzi Ivankou-sever a Triblavinou a jeho súčasťou sú dve rovnomenné mimoúrovňové križovatky. Výstavba by sa mala začať v roku 2019 a predpokladané otvorenie je o dva roky neskôr. Druhá etapa zahŕňa 10,6-kilometrový úsek od Triblaviny po Blatné, ktorý by sa mal začať stavať o rok neskôr a do prevádzky má byť uvedený v roku 2023. Tretia etapa pokračuje až po Trnavu, s výstavbou by mala NDS začať v roku 2022 a do prevádzky uviesť úsek o päť rokov neskôr.

Pokiaľ sa motoristi tešili, že po otvorení križovatky Blatné sa konečne skončili nekonečné kolóny, ich radosť bola predčasná. Všetky stavebné práce na diaľniciach prinášajú dopravné obmedzenie a pri tak náročnom projekte, akým bezpochyby rozšírenie D1 je, sa musia vodiči obrniť trpezlivosťou. Kolóny budú s veľkou pravdepodobnosťou obrovské a ešte omnoho horšie než doteraz.

Čierna stavba za štátne peniaze?

Tento projekt má aj ďalší závažný problém, o ktorom sme písali už 1,5 rokom a podľa informácií Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) sa status quo nezmenil. Projekt osempruhu je totiž v priamom rozpore s Územným plánom, ktorý má de facto právnu silu zákona. Územný plán kraja totiž počíta s pôvodným projektom: „Bratislavský samosprávny kraj stále podporuje pôvodné riešenie križovatky Triblavina, teda rozšírenie diaľnice D1 na plnohodnotnú 6-pruhovú diaľnicu s obojstrannými dvojpruhovými jednosmernými kolektormi v úseku Bratislava – hranica BSK – Trnava, ktorý má vo svojom schválenom Územnom pláne regiónu BSK,“ napísala hovorkyňa BSK Lucia Forman.

Diaľnica D1 má problém: Bude čiernou stavbou?

Rozširovanie diaľnice D1 sa postaralo o spory medzi bratislavským krajom a ministerstvom dopravy. Ak sa nedohodnú, hrozí, že neďaleko Bratislavy vznikne čierna stavba. Za štátne peniaze.

Inými slovami, ide v podstate o čiernu stavbu, a to aj napriek tomu, že NDS podala na príslušnom stavebnom úrade žiadosť o zmenu stavby pred dokončením. Dotknuté obce už v apríli minulého roka podali podnet na Najvyšší kontrolný úrad a Úrad pre verejné obstarávanie. NKÚ následne začal preverovať situáciu a potvrdil, že „zmena koncepcie rozšírenia diaľnice D1 zo 6-pruhu so súbežnými komunikáciami na 8-pruh bez súbežných komunikácií nebola v čase kontroly v súlade s platným Územným plánom BSK“. Podľa správy úradu stavebný úrad v tom čase nezačal konanie pre rozpor s územným plánom.

Prečo tlačiť autá na D1?

Hoci D4 môže výrazne odľahčiť intenzitu premávky v Bratislave a okolí, projekt je v súvislosti so situáciou na D1 problematický. Celá snaha sa totiž sústreďuje výlučne na D1, pričom sa neberie do úvahy fakt, že od Trnavy sa intenzita premávky znižuje takmer o polovicu. Inými slovami, odhadom polovica vozidiel sa odkláňa na R1 v smere do Nitry. Podľa údajov Slovenskej správy ciest (SSC) intenzita premávky v oboch smeroch pred križovatkou D1-R1 (smer Nitra) v roku 2015 dosahovala 42 774 vozidiel za 24 hodín, za touto križovatkou išlo o 26 634 vozidiel. Pritom je potrebné brať do úvahy fakt, že na D1 sa v smere na Trenčín pripájali aj vozidlá z Trnavy a z R1.

 

Mapka D4 3 fotografie v galérii Mapka D4 Zdroj: Ministerstvo dopravy, Ineko

Kam tým smerujeme? Pri pohľade na mapku projektu D4 sa ukazuje, že na nový obchvat sa bude pri Moste pri Bratislave pripájať aj R1. Pokiaľ by sa pred rozšírením diaľnice D1 postavil práve tento úsek R1 (Bratislava-Vlčkovce), intenzita premávky na D1 by výrazne klesla, nakoľko by sa odklonili vozidlá  smerujúce do Nitry a ďalej. Znížilo by sa tým riziko katastrofálnych kolón a D1 by nebolo potrebné rozširovať tak výrazne. Malo by to aj pozitívny efekt vo forme úspory peňazí, ktoré by sa mohli investovať na iné dôležité diaľničné projekty na východe Slovenska.

Je tu aj ďalší faktor, ktorý u mnohých odborníkov vyvoláva obavy. Tým je kapacita bratislavských ciest. Na niekoľkých kilometroch síce vodiči budú môcť dupnúť na plyn a tešiť sa z plynulej jazdy, tá sa však skončí na obchvate niekde pri Zlatých pieskoch. Obchvat (D1) totiž stojí zväčša na mostných konštrukciách a stavebne ho rozšíriť nemožno, i keď úpravou vodorovného značenia a vytvorením jedného pruhu naviac sa problém podarilo aspoň čiastočne vyriešiť.

Bratislavu čakajú ešte väčšie kolóny

KOMENTÁR   Plány na výstavbu nového sídliska na Čiernej vode prinesú na cesty katastrofu.

Ďalší lievik nevyhnutne vznikne pri Zlatých pieskoch aj na vjazde do Bratislavy po tzv. starej Seneckej ceste (I/61). SSC ju totiž plánuje rozšíriť na štvorpruh (dva plus dva), čím sa problém nekonečných kolón vyrieši len čiastočne. Dodatočne sa premávka skomplikuje výstavbou nových satelitných miest s kapacitou niekoľkých desiatok tisíc obyvateľov, ktorí sa budú musieť do Bratislavy dopraviť.

Problém vyrieši len integrovaná doprava

Na jednej strane sa Bratislava aj kraj snažia dostať ľudí z áut do MHD, no zároveň tu vzniká drahá infraštruktúra, ktorý motivuje ľudí zostať v autách. Jediným riešením je spustenie skutočnej integrovanej dopravy, ktorá je zatiaľ v nedohľadne. Predpokladom totiž nie sú len strážené záchytné parkoviská na hranici Bratislavy, ale aj pri železničných staniciach v okolitých obciach.

Sprejazdnením úseku Blatné všetko len začína 3 fotografie v galérii Sprejazdnením úseku Blatné všetko len začína Zdroj: NDS

Ľudia z okolia by prišli na stanicu, zaparkovali, nastúpili na vlak a pohodlne sa dostali do centra mesta. Odtiaľ by na parkovací lístok, ktorý by nahrádzal cestovné za vlak aj MHD, mohli cestovať ďalej. To však vyžaduje nerušiť linky, skrátiť intervaly a dodržiavať nadväznosť spojov. Riešenie, ktoré je v Európe bežné, ale u nás momentálne pôsobí skôr ako sci-fi.


Najnovšie články
Nissan Terra: Veľké SUV na ďalších fotkách

Ropné trhy zažili turbulentný týždeň, no po prudkom vzostupe sa ropa vrátila na pôvodnú úroveň. Vývoj medzinárodných cien palív nenaznačujú žiadnu úľavu.

Benzín a nafta: Za koľko natankujeme cez sviatky

SUV s vysokým výkonom sa stávajú čoraz populárnejšími. Na dopyt odpovedajú nielen automobilky ale aj úpravcovia. Manhart spojil extrémnu silu s off-roadovými...

Najdrsnejšia X6 sveta: Off-road od Manhartu

Model S je známy najmä vďaka svojim výkonnostným parametrom a mnohých stále šokuje svojím zrýchlením. Novitec si pre neho pripravil športovejší vzhľad aj...

Novitec: Ostrejší vzhľad pre elektrický Model S

Za prvých 11 mesiacov tohto roka sa odbyt skupiny zvýšil takmer o 4 % na 9,74 milióna vozidiel.

Predaj koncernu Volkswagen vzrástol o vyše 11 %

Na objednávku vytvorené karbónové monštrum sa inšpirovalo farebnou schémou konceptu z roku 1954, v jeho interiéri prevláda netradičný šachovnicový vzor.

Huayra Lampo: Najnovší exot od Pagani

V našich končinách je brunejský sultán známy hlavne vďaka svojej zbierke áut. Časť z nej už však rozpredal a naďalej v tom pokračuje. V Anglicku sa v ponuke...

Staňte sa ďalším majiteľom sultánovho BMW
Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×