Obrovské dlhy, porušovanie pravidiel nezodpovednými politikmi a aj hospodárska kríza ukázali, že euro môže padnúť. Na Slovensku ním platíme už tri roky. Kým pri jeho zavádzaní sme boli hrdí ako členovia top ekonomického klubu, teraz nadšenie upadlo. Svoje si o tom myslí aj premiérka Radičová. „Nepatrím k tým, ktorí by euro považovali za úspešný príbeh,“ povedala pri príležitosti desiateho výročia euromeny.
Euro oficiálne vzniklo 1. januára 1999, tri roky sa však používalo len v bezhotovostnej forme. Do peňaženiek ľudí sa dostalo až o tri roky neskôr. Dnes je euro oficiálnou menou v 17 krajinách vrátane Slovenska, ktoré sa členom eurozóny stalo pred troma rokmi. V tom čase práve nastupovala hospodárska kríza. Tri roky ukázali, že nie všetky krajiny dodržiavali pravidlá, klamali o svojom hospodárstve a žili si nad pomery. Pre obrovské dlhy museli ostatné krajiny eurozóny odvracať krach Grécka, finančné problémy mali aj Írsko či Portugalsko. Najviac sa teraz pozerá na Taliansko, ktoré má dlh 1 843 miliárd eur. Ak by vyhlásilo bankrot, eurozóna sa pravdepodobne rozpadne.
„Zavedenie eura pred desiatimi rokmi bolo jednoznačným úspechom pre Európsku úniu,“ tvrdí podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič. Slovenský eurokomisár pripomenul, že predpovede spred desiatich rokov na adresu eura boli veľmi negatívne. Uviedol, že sa vtedy hovorilo i o tom, že euro nikdy nebude akceptované ako svetová mena a jeho hodnota bola nižšia než hodnota amerického dolára. „A napriek všetkým krízovým situáciám, cez ktoré dnes prechádzame, základný fakt je, že euro sa skutočne stalo svetovou menou, druhou najdôležitejšou menou na svete,“ povedal Šefčovič. Podľa neho euro umožnilo Slovensku prekonať doposiaľ najväčšiu finančnú krízu s menej dramatickými následkami.
Európska únia si dnes pripomína desať rokov od zavedenia spoločnej meny. Premiérka Iveta Radičová si myslí, že oslavovať nie je vhodné. „Chvíľku som pri tejto otázke zaváhala. My, ženy, hovoríme, že vek nie je dôvodom na oslavu. Lebo pribúda... Takže samotných desať rokov nie je samo osebe dôvodom na oslavu. Keď sa pozrieme na tých desať rokov späť, nepatrím k tým, ktorí by konštatovali, že to bol úspešný príbeh,“ reagovala Radičová. Europríbeh sa podľa nej uskutočnil za cenu značných dlhov, s ktorými teraz EÚ musí bojovať. "Rozpad menovej únie by krízu nevyriešil, naopak, skôr by ju ešte viac prehĺbil. To, čo sa deje v súčasnosti, by nebolo nič v porovnaní s tým, čo by nás čakalo po konci eura. Predstavme si, že by neexistovalo euro a ani EÚ. Aj tak by prišla kríza a čo by robili politici? Devalvovali by národné meny a prijali opatrenia na ochranu vlastných trhov. Nastala by obchodná vojna, ktorá by nepomohla nikomu. Presne v tomto je podstata eura," myslí si ekonóm Tomáš Sedláček.
Spoločný dlh krajín eurozóny je dnes 7 miliárd eur, Slovensko je treťou najmenej zadlženou krajinou v percentách k HDP. Aj nám však dlh stále narastá. Slováci napriek problémom, v ktorých sa eurozóna nachádza, spoločnej európskej mene stále dôverujú, aj keď takmer tretina by návrat starej meny privítala. Naopak, podľa vlaňajšieho prieskumu agentúry Polis Slovakia by si euro radšej ako korunu v súčasnosti vybralo 66,5 % ľudí.
Euro v číslach
- 95,6 miliardy mincí v hodnote 22,8 miliardy eur je v obehu
- 14,2 miliardy bankoviek v hodnote 847 miliárd eur je v obehu
- 332 miliónov ľudí platí spoločnou euromenou
- 17 krajín je v eurozóne, eurom však napríklad platia aj v Čiernej Hore, vo Vatikáne, v Monaku a San Maríne
- 1. januára 1999 vzniklo euro, tri roky sa však používalo len v bezhotovostnej forme
- 1. januára 2002 euro začalo oficiálne platiť ako spoločná mena
- 1. januára 2009 sa eurom začalo platiť na Slovensku, všetky ceny sa prepočítali podľa kurzu 30,1260 Sk/€
- 7 779 miliárd eur je spoločný dlh krajín eurozóny
- 779 miliárd eur je pripravených v eurovale na pomoc krajinám, ktoré nie sú schopné splácať svoje dlhy
Dlhy krajín eurozóny
Krajina | Dlh (€) | Dlh k HDP |
Nemecko | 2 080 miliárd | 83 % |
Taliansko | 1 849 miliárd | 119 % |
Francúzsko | 1 591 miliárd | 82 % |
Španielsko | 639 miliárd | 60 % |
Holandsko | 371 miliárd | 63 % |
Belgicko | 341 miliárd | 97 % |
Grécko | 329 miliárd | 143 % |
Rakúsko | 205 miliárd | 72 % |
Portugalsko | 130 miliárd | 82 % |
Írsko | 109 miliárd | 75 % |
Fínsko | 79 miliárd | 48 % |
Slovensko | 24 miliárd | 41 % |
Slovinsko | 13 miliárd | 38 % |
Cyprus | 9 miliárd | 61 % |
Luxembursko | 5 miliárd | 16 % |
Malta | 4 miliardy | 75 % |
Estónsko | 1 miliarda | 8,2 % |