Test Hyundai i30: Trojvalec mu stačí

Na našich cestách už nie je Hyundai i30 tretej generácie žiadnym exotickým zjavom, počas ostatných mesiacov si našiel nejedného majiteľa. My sme ho doposiaľ preverili dvakrát. Najprv sme sa zoznámili s najvýkonnejším benzínom podporeným dvojspojkou a kopcom vybavenia, neskôr sme si v obdobnej konfigurácii vyskúšali naftovú alternatívu. Teraz sme sa ku kompaktu vrátili.

34 fotografií v galérii Hyundai i30 sme testovali vo verzii 1.0 T-GDI Family

Do našej redakčnej garáže sme pozvali citeľne lacnejší variant automobilu, ktorý sa od svojich dvoch bohatších súrodencov navonok odlišoval menšími diskami kolies. Hlavný rozdiel sa však nachádzal pod kapotou. Testované vozidlo totiž poháňal motor 1.0 T-GDI, teda prepĺňaný benzínový trojvalec. Čo na túto verziu kórejskej novinky hovoríme?

Menšie kolesá, displej i držiaky na poháre

Litrový hatchback sme dostali k dispozícii vo verzii Family, ktorú navonok charakterizujú šestnásťpalcové ráfiky namiesto sedemnástok prislúchajúcich špičkovému modelu Style. Inak je zvonku prakticky všetko po starom. To nie je prípad interiéru, v ktorom sme rozdielov napočítali viacero. Dvojfarebné textilné čalúnenie bolo pritom len jedným z nich.

Test Hyundai i30: Oplatí sa naftové srdce?

Kórejský kompakt sme po najsilnejšej zážihovej verzii preverili aj so špičkovou vznetovou pohonnou jednotkou.

Na prvý pohľad nás upútal displej palubného systému. Osem palcov patriacich vrcholnému multimediálnemu systému nahradil o tri pršteky menší displej s väčšími tlačidlami, ktorý patril lacnejšej verzii rozhrania. Okrem navigácie mu chýbajú aj ďalšie funkcie. Stále však dokáže premietať obraz zo zadnej parkovacej kamery, aj keď svojim rozlíšením v dnešnej dobe neohúri.

34 fotografií v galérii Kompakt má v tomto vybavení päťpalcovú obrazovku

V tomto vyhotovení má Hyundai i30 aj otvorený priečinok pred radiacou pákou, ktorý nahradil uzatvárateľnú schránku. Rozmerovo sa zásadne nezmenil. To nemožno povedať o držiakoch na poháre, tie sú o niečo menšie. Dôvodom je uvoľnenie miesta pre klasickú ručnú brzdu. V predchádzajúcich verziách bola elektrická, čo umožnilo použitie rozmernejších odkladacích priestorov. Poslednou odlišnosťou modelu Family bola absencia dvojitej podlahy v kufri.

Litrový motor je hlučnejší a hospodárnejší

Za hlavné špecifikum testovaného vozidla možno označiť pohonnú jednotku. Kórejský kompakt mal už dobe známy agregát 1.0 T-GDI, ktorý nájdeme aj v menšej í-dvadsiatke. Ide o litrový zážihový trojvalec. Jeho naladenie sa nezmenilo, naďalej poskytuje maximálny výkon 88 kW (120 k) a krútiaci moment 171 Nm. Výrobca ho kombinuje so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou.

34 fotografií v galérii Trojvalec má dostatočný výkon, no je menej kultivovaný

Stodvadsať koní dokáže hatchback v pohode rozhýbať, podľa papiera zrýchli na stovku za 11,1 sekundy. Z dynamického hľadiska mu „litráčik“ úplne stačí. Motoru nerobí problémy ani diaľničné tempo, pri ktorom je celkom tichý. Pri prudšej akcelerácii jasne dáva najavo nepárny počet piestov. V porovnaní so štvorvalcom je tento agregát podľa očakávania hlučnejší a menej kultivovaný, cudzie mu nie sú ani vibrácie na voľnobehu. Výborné celkové odhlučnenie interiéru trochu naštrbuje.

Druhou stranou mince je spotreba. Trojvalec je hospodárnejší než objemnejší súrodenec, nemožno však hovoriť o nejakých priepastných rozdieloch. Najmenší sme dosiahli na diaľnici. Hyundai i30 1.0 T-GDI tam spotreboval 7,3 l/100 km, čo je o štyri decilitre menej než v prípade silnejšej pohonnej jednotky. V ďalších režimoch bol odskok zhruba litrový. Mestskú prevádzku sme zakončili s výsledkom 6,5 litra na sto, pri jazdách okresnými cestami sme sa tesne zmestili do piatich litrov.

34 fotografií v galérii Šestnásťpalcové kolesá komfort výrazne nezlepšili

Menší motor priniesol aj nezanedbateľnú úsporu hmotnosti, no prispelo k nej aj chudobnejšie vybavenie. Rozdiel dosiahol približne osemdesiat kilogramov. Cítiť to najmä pri prudkých zmenách smeru, kde verzia 1.0-TGDI reaguje o niečo ochotnejšie. No inak sú jazdné vlastnosti porovnateľné so silnejším modelom. Prispeli k nim aj šestnásťpalcové disky kolies s vyššou bočnicou, od ktorej sme očakávali prínos na poli komfortu. Ale žiaden zásadný rozdiel sme nezaregistrovali. Nejde pritom o negatívum, kompakt je vcelku pohodlný aj s najväčšími kolesami.

Štvorvalec stojí len o sedem stovák viac

V našich končinách sa Hyundai i30 štandardne predáva od 14 490 eur. Celoplošný 1 500-eurový bonus však reálnu štartovaciu priečku stláča pod 13-tisíc a odčítava sa aj od bežnej ceny testovaného variantu. Ten bežne vyjde na 17 590 eur. Kórejská automobilka k tomuto vybaveniu ponúka viacero príplatkových možností, ale skúšaný exemplár netradične nemal zaškrtnutú žiadnu opciu.

34 fotografií v galérii Nižšie vybavenie prináša okrem iného aj menší displej

Testovaný trojvalcový kompakt stál teda o vyše osemtisíc menej než predchádzajúca verzia 1.4 T-GDI, no rozdiel bol aj v prevodovke či vybavení. Reálny odstup medzi motormi je len 700 eur. Nejde síce o zanedbateľnú čiastku, ale nie je to ani zásadný argument v prospech litrového exemplára. Sedem stovák navyše totiž v tomto prípade prináša slušnú protihodnotu.

Záležitosť vrchnej hranice rozpočtu

Ako sme zistili pri našom prvom teste, Hyundai i30 mieri medzi najlepšie kompakty segmentu. Trojvalec na tomto statuse nič zásadné nemení. Prepĺňaný motor poskytuje dôstojný výkon, ktorý na bežné jazdenie úplne stačí. Problém mu nerobí ani diaľnica. V porovnaní s väčším agregátom 1.4 T-GDI je úspornejší, no o priepastných odlišnostiach hovoriť nemožno.

34 fotografií v galérii K charakteru hatchbacku sa lepšie hodí štvorvalec

Zásadný rozdiel pritom nie je ani v kúpnej cene, ide o sedemsto eur. Výber benzínového srdca je teda v prvom rade záležitosť vrchnej hranice rozpočtu. Litrový motor je slušnou voľbou, pri dostatku financií by sme však uprednostnili silnejší a výrazne kultivovanejší štvorvalec. Ku kvalitnému celkovému charakteru kórejského hatchbacku sa jednoducho hodí lepšie.