Približne 2 400 lekárov z nemocníc podalo do konca septembra výpovede. Chceli vyššie platy, dodržiavanie Zákonníka práce, viac peňazí do zdravotníctva a zastavenie transformácie nemocníc. V priebehu októbra a novembra stovky z nich výpovede stiahli, no od prvého decembra aj tak približne 1 400 z nich do práce nenastúpilo. Nepresvedčila ich ani ponuka od premiérky Radičovej, ktorá im sľúbila zvýšenie platov priemere o 300 €. Svojím odmietaním štrajkujúci lekári stratili aj poslednú podporu verejnosti - bolo jasné, že im ide najmä o peniaze.
Nemocnice prešli na krízový režim a vláda vyhlásila v niektorých z nich stav núdze. Na pomoc nám dokonca prišli vojenskí doktori z Česka. Napokon sa vláda s odborármi dohodla a podpísali memorandum. V ňom sa dohodli na minimálnych platoch lekárov. Následne doktori dostali nové zmluvy, ktoré po pár dňoch začali podpisovať.
Svoju rolu v štrajku zohrali odboroví bossovia na čele s Mariánom Kollárom, ktorého sa celý tento hurhaj osobne vlastne ani nedotýkal - má totiž prosperujúcu súkromnú ambulanciu.
