Tento rok sa niesol v tieni najobávanejšieho slova - kríza. Viaceré európske krajiny - okrem Grécka aj Portugalsko, Španielsko, Taliansko a Írsko - sa pre obrovské dlhy dostali na pokraj bankrotu. Dokonca sa zvažoval scenár, že niektoré štáty budú musieť opustiť eurozónu.
Záchranou malo byť zvýšenie tzv. eurovalu. Slovensko bolo začiatkom októbra poslednou krajinou eurozóny, ktorá tieto zmeny ešte neschválila. Slovenský parlament 11. októbra pre odmietavé stanovisko strany SaS Richarda Sulíka zvýšenie záchranného fondu eurozóny neschválil. Premiérka Iveta Radičová však hlasovanie o eurovale spojila s hlasovaním o dôvere vláde. Pre odmietavý postoj SaS tak jej vláda padla. Sulíkovcom to však nepomohlo - pár dní na to parlament schválili euroval s podporou hlasov Smeru. Iveta Radičová sa stala po poverení prezidentom dočasnou premiérkou, a to do predčasných volieb, ktoré budú v marci. Eurokríza položila aj ďalšie vlády na „starom kontinente“. 11. novembra sa z kresla gréckeho premiéra porúčal Jorgos Papandreu, o deň neskôr sa pre obrovské dlhy Talianska skončila aj škandálmi poznačená púť Silvia Berlusconiho.
Potápajúcu sa eurozónu majú zachrániť prísne pravidlá, ktoré znamenajú najmä radikálne šetrenie. Príspevky do eurovalu budú obrovské - v balíku, ktorý má pomáhať krachujúcim ekonomikám, má byť až 500 miliárd €.
