Test Honda Jazz: Oplatí sa s automatom CVT?

Hondu Jazz slovenskí motoristi poznajú už dlhé roky. Začiatkom tretieho tisícročia sa na náš trh dostala prvá verzia, v roku 2008 prišiel Jazz druhej generácie. Aktuálne sa v showroomoch japonskej značky ligoce tretie pokračovanie úspešného príbehu malého, no praktického vozidla.

37 fotografií v galérii Celkovo auto vyzerá v porovnaní s druhou generáciou podstatne lepšie Zdroj: Filip Kadlečík

V našich podmienkach majú vodiči tradične väčší záujem o autá s manuálnou prevodovkou, napriek tomu sem však Japonci dovážajú aj komfortnejšie vyhotovenie so samočinnou skriňou CVT. Oplatí sa priplatiť si 1 300 eur za pohodlnejšiu verziu pohonného ústrojenstva?

Príplatková navigácia sklamala

Po dizajnovej stránke je Jazz v porovnaní s predchodcom expresívnejší. Karoséria “vajíčkového” tvaru je samozrejme, z praktických dôvodov, zachovaná, no tvarovaná je podstatne agresívnejšie. Výrazná čelná maska tvorí so svetlometmi jeden celok, profil zdobia výrazné prelisy. Dominantným prvkom zadnej časti sú vertikálne koncové svetlá.

Malého Japonca si s iným autom takmer určite nepomýlite. V interiéri je už menej výrazný a stavia na konzervatívnejšie tvary a prvky. Za dobre tvarovaným volantom sa nachádza klasická prístrojová doska doplnená o digitálny palubný počítač. Ten je pomerne praktický, zobrazuje údaje o spotrebe či dojazde vozidla.

Test Honda Jazz: V rytme priestoru

Tretia generácia japonského hatchbacku nadväzuje na kvality predchodcu, no zároveň eliminuje niektoré jeho neduhy.

Naľavo od prístrojovky je hneď pri výduchoch vetrania odkladacia schránka, kde sa pohodlne zmestí pollitrová fľaša či pohár s kávou. Napravo tróni displej infotainmentu a pod ním panel automatickej klimatizácie. Napriek tomu, že teplota sa nastavuje dotykom, sa s ním pracuje prekvapivo pohodlne. To isté sa nedá povedať o infotainmente.

37 fotografií v galérii Profil zdobia výrazné prelisy karosérie, páčili sa nám aj štýlové disky kolies Zdroj: Filip Kadlečík

Na regulovanie hlasitosti pomocou dotykových plôch si už zvykáme takmer v každej automobilke, Jazz len drží krok s dobou. Väčším problémom bol pre nás v tomto prípade pomalý systém. Užívateľské prostredie je jednoduché, zrozumiteľné a logické, no práca s ním je zúfalo zdĺhavá.

Pomyselnou čerešničkou na torte je navigácia, za ktorú sa pripláca 600 eur, no kým vypočíta trasu, vy sa do cieľa dostanete metódou pokus-omyl. V extrémnom prípade sme sa po niekoľkých minútach hlásenia “Trasa sa prepočítava” navigáciu rozhodli vypnúť. Teda, pokúsili sme sa. Systém totiž viacnásobne zamrzol a ďalej hlásil, že pracuje na vytýčení trasy.

Extrémne praktický interiér

Negatívne dojmy z palubného systému však dokonale zatieni priestranná kabína. Za praktickú stránku Jazzu sme mu ochotní odpustiť technologické nedostatky. Predné sedadlá sú veľmi pohodlné, ergonomicky dobre tvarovaný je aj spomínaný volant. Priestor je najsilnejšou stránkou malého Japonca.

37 fotografií v galérii Ovládacie prvky v interiéri sú usporiadané tradične Zdroj: Filip Kadlečík

Dobre ho využijete najmä ak v aute cestujú dvaja pasažieri. Niežeby nebolo dosť miesta pre štyroch či piatich, v oblasti kolien sa niet na čo sťažovať. Ide skôr o to, že zadné sedadlá nesú štítok Magic Seats. V praxi to znamená, že sedáky sa dajú jednoducho zdvihnúť a druhý rad sedadiel sa premení na veľký batožinový priestor. O jeho veľkosti svedčí fakt, že krížom sa do neho zmestia napríklad aj bežecké lyže.

Test Honda HR-V: CVT jej veľmi nesvedčí

Skriňa s variabilným prevodom prináša pohodlie, no má viacero mínusových bodov. Hlavným problémom je však porovnanie s výborným manuálom.

Na modulárny interiér sme si zvykli tak, že sme prakticky ani nepoužívali klasický batožinový priestor. Ten bol vyhradený pre naozaj veľký náklad. Nákup či podobné maličkosti smerovali vždy za sedadlo vodiča. Apropos, objem kufra sa medzigeneračne zmenšil z necelých 400 na 354 l, no vďaka Magic Seats to vôbec neprekáža. Ak potrebujete prevážať naozaj veľké predmety, stačí sklopiť operadlá zadnej lavice a objem poskočí na 1 314 litrov.

Excelentný motor, slabá prevodovka

O tom, že pohonná jednotka 1.3 i-VTEC je výborná sme sa presvedčili už pri teste variantu s manuálnou prevodovkou. Poctivý atmosférický štvorvalec ponúka 75 kW (102 k) a krútiaci moment 123 Nm, čo sú na Jazz dostatočné parametre. Výkon je v poriadku aj v nižšom spektre, dynamika prichádza pri vyšších otáčkach.

37 fotografií v galérii Predné svetlomety vedia prepínať medzi diaľkovými a stretávacími svetlometmi automaticky - nie vždy však rozoznajú zadnú časť auta v diaľke a môžu oslniť jeho vodiča Zdroj: Filip Kadlečík

Ak však túžite po komfortnejšej verzii so samočinnou prevodovkou, s akoukoľvek športovejšou jazdou sa treba rozlúčiť. Podvozok ju pritom zvláda, auto sa síce jemne nakláňa, no inak na ceste sedí výborne. Výborná však rozhodne nie je prevodovka typu CVT. Variátor doslova mrhá výkonom vozidla - pocitovo ho znižuje aj o dve desiatky kilowattov.

Treba uznať, že v meste sa s ním šoféruje pohodlne. Autom nikdy netrhne a ak mu príliš nestúpate na krk, tak je jazda tichá a plavná. Problém nastáva, ak od auta potrebujete prudšiu akceleráciu. Vtedy otáčky vyskočia do prekvapivo vysokých sfér, no “skutek utek”. Jazz zrýchľuje len veľmi rozpačito.

37 fotografií v galérii Krídelko radenia pod volantom nám prišlo vhod, najmä na diaľnici sme takmer stále jazdili v manuálnom režime Zdroj: Filip Kadlečík

Podobný efekt sme pozorovali napríklad aj pri jazde do kopca. V záujme udržania konkrétneho tempa variátor pod vyšším tlakom zmení prevodový pomer, zdvihnú sa otáčky motora a vďaka tomu si auto má zachovať želanú rýchlosť. Nie vždy sa mu to podarilo, komplikácie nastávali často najmä v kombinácii s diaľničným tempom.

Test Honda CR-V: Zbohom, atmosféra!

Benzínový dvojliter pod kapotou japonského SUV síce neohúri dynamikou, no pri jazde je veľmi príjemný. Jeho spotreba pritom nie je žiadnou tragédiou.

Variant s CVT má miestami problém udržať tempomatových 130 km/h. Ako dobrý príklad poslúži stúpanie na D1 v Skalke nad Váhom, v smere z Dubnice nad Váhom do Trenčína. Pri prejazde týmto úsekom rýchlosť napriek úmornej snahe motora klesla na približne 117 km/h a to záťaž nedosahovala ani polovicu užitočnej hmotnosti. Našťastie, variátor dokáže simulovať bežnú sedemstupňovú prevodovku a tento neduh sa dá vyriešiť virtuálnym podradením na nižší stupeň. Vtedy je jazda podstatne plynulejšia a komfortnejšia.

37 fotografií v galérii Jedna z najsilnejších stránok Jazzu - modulárny interiér Zdroj: Filip Kadlečík

Túto možnosť sme na diaľnici preferovali v podstate za každých okolností. Manuálne radenie simulovaných prevodových stupňov eliminovalo prehnaný hluk motora a aj neadekvátne vysoké otáčky. Ak ste totiž nechali variátor robiť čo len chce, tak pracoval ako zmyslov zbavený a reagoval aj na najmenšie zmeny sklonu vozovky. CVT teda môžeme odporučiť jedine ak viete, že s Jazzom neopustíte mestskú premávku. V podstate to isté platí aj o väčšom bratovi praktického hatchbacku s touto prevodovkou - Honde HR-V.

Neoslní ani spotrebou

Okrem pohodlnej jazdy v meste by výhodou samočinného CVTčka mala byť aj priaznivá spotreba. Podľa údajov Hondy si v meste vypýta 5,5 l/100 km, na vidieku zasa 4,5 l/100 km. To sú údaje, ktorými pohonné ústrojenstvo so samočinnou skriňou prekonáva aj variant s manuálom. Realita je však úplne iná.

Test Honda Civic 1.8 i-VTEC: Rozlúčka

Atmosférickému motoru pod kapotou populárneho japonského kompaktu zvoní hrana, jeho dosluhujúce vydanie sme preto opäť vzali do rúk.

Variátor totiž nenaplnil ani tento predpoklad. Spotreba je v praxi o niekoľko deci benzínu vyššia než v prípade manuálnej prevodovky. Presvedčiť sa o tom môžete sami vďaka nášmu testu. V realite na 100 kilometrov v meste Jazz 1.3 i-VTEC CVT potrebuje 6,7 litrov paliva. Na diaľnici je apetít o niečo umiernenejší, vystačí si s 6,5 l/100 km.

37 fotografií v galérii Štýlové disky dali autu šmrnc a neuberali na komforte - podvozok je nastavený veľmi dobre Zdroj: Filip Kadlečík

Spotreba nie je oslnivá ani na vidieku, kde si praktické vozidla na 100 km vypýta 5,2 l benzínu. To je v porovnaní s inými podobne kompaktnými vozidlami dosť slabý výsledok. Aj preto sme presvedčení o tom, že Jazz je lepší s manuálnou prevodovkou. Nielen z hľadiska komfortu, ale aj z pohľadu financií a nákladov.

Radšej lacnejšiu verziu

Základná cena modelu Jazz sa pohybuje na hodnote 13 190 eur. Vyhotovenie Elegance, ktoré dostalo aj vozidlo v našom teste, si Honda cení na 15 990 eur. Koniec koncov sa cena nami testovaného, plne vybaveného Jazzu vyšplhala na 18 699 eur.

37 fotografií v galérii CVT prevodovka je možno komfortná, no určite ju nemôžeme odporučiť Zdroj: Filip Kadlečík

Za variátor si Honda v porovnaní so šesťstupňovým manuálom vypýta o 1 300 eur naviac. Z nášho pohľadu ide o pomerne nešťastne investované peniaze. Vyhli by sme sa aj príplatku 600 eur za navigáciu, ktorá nás nepresvedčila. Do ceny testovaného modelu treba ešte zarátať príplatok za metalízu (479 eur) a vyhrievané sedadlá (330 eur). Tie fungovali výborne a ich kúpu by sme určite zvážili.

CVT len pod jednou podmienkou

Oplatí sa teda priplatiť si 1 300 eur za komfortnejšiu CVT prevodovku? Podľa našich skúseností len v prípade, že sa s autom budete pohybovať výhradne po meste a práca s manuálom vám vyslovene prekáža. Za iných okolností voľbu variátora určite neodporúčame.

37 fotografií v galérii Jazz sa nám páči - vyzerá príjemne, ponúka veľa priestoru a je veľmi praktický - s prevodovkou CVT by sme si ho však nekúpili Zdroj: Filip Kadlečík

Ak si odpustíte samočinnú prevodovku a navigáciu, cena auta klesne o 1 900 eur. To už je celkom slušná úspora, za ktorú pri reálnej kombinovanej spotrebe Jazzu s manuálom (5,9 l/100 km) prejdete viac než 20 000 kilometrov. Ak ho plánujete využívať naplno ako rodinné auto, určite nespravíte chybu. Jazz je výborný. Nie však so samočinnou prevodovkou typu CVT.