Zmrazenie platov ústavných činiteľov narazilo na prekážku. Prezident Ivan Gašparovič parlamentu vrátil novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, podľa ktorej sa platy poslancov, ministrov i prezidenta mali v roku 2012 zmraziť na úrovni roku 2011. Gašparovičovi v novele prekáža ustanovenie, podľa ktorého má poslancom patriť plat odo dňa zvolenia za poslanca a tvrdí, že na plat by mal poslanec mať právo až odo dňa zloženia sľubu, ako je to v súčasnosti.
Prezident síce pripúšťa, že zákonodarcovia podľa zákona o poslancoch nadobúdajú práva a povinnosti zvolením, argumentuje ale znením zákona o rokovacom poriadku. Podľa toho sa poslanci ujímajú mandátu zložením sľubu. "Ak by poslanec odmietol zložiť sľub alebo zložil sľub s výhradou, malo by to podľa ústavy za následok stratu mandátu," odôvodňuje vrátenie zmrazenia platov. Parlamentu navrhuje, aby zákon opätovne schválil tak, aby mali členovia snemovne na plat nárok až od zloženia sľubu.
Keďže zmrazenie platov malo byť účinné od začiatku roka, predseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH) zvolal pre vrátenie novely mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR. Konať sa bude v stredu 21. decembra, poslanci na nej okrem zmrazenia platov budú rozhodovať o novele zákona o sociálnych službách.
Zastavenie rastu vlastných platov v nasledujúcom roku poslanci schválili 1. decembra. Chystané zmrazenie sa má okrem poslancov vzťahovať aj na členov vlády, prezidenta, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, generálneho prokurátora, ombudsmana, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy a štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii. Naopak, výnimku pri zmrazovaní dostali sudcovia.
Rezort financií pritom odhadoval, že poslanecké platy by sa na budúci rok mohli zvýšiť o 652 eur na 4 228 eur.
