Tisíce ľudí sa stavajú do radov, aby sa mohli pokloniť pred pomníkmi Kim Čong-ila po celej Severnej Kórey. Drvivá väčšina plače a narieka tak, akoby bol ich blízky príbuzný. Také zábery prinášajú z KĽDR štátne média. Ľudia smútia na námestiách, v školách, vo fabrikách.
Podľa severokórejskej štátnej tlačovej agentúry smrť milovaného vodcu sa stala pre 24-miliónov obyvateľov krajiny osobnou tragédiou. „Veľký vodca, prosím, vráť sa! Nedokážem uveriť, že si nás opustil, to je príliš kruté,“ v záchvate zúfalstva vykrikuje nejaká žena na ulici v Pchjongjangu, informuje ITAR-TASS.
Podobne tragicky prijali správu aj v zahraničí, tvrdí severokórejská propaganda. Na letisku v Pekingu museli ošetriť staršiu ženu, ktorá odpadla pred odletom do Pchjongjangu, keď sa dozvedela túto správu.
Podobne srdcervúco, ak nie viac, Severokórejčania smútili za zakladateľom ich štátu a vodcom revolúcie Kim Ir Senom. V porovnaní s emóciami v roku 1994, ich dnešný nárek za Kim Čong Ilom je o niečo zdržanlivejší.
Je však ťažké povedať, do akej miery je tento žiaľ úprimný. Severokórejská vláda neverí vlastnému národu. Z nezávislých zdrojov prichádzajú informácie o mimoriadnych bezpečnostných opatreniach po celej krajine. Trhoviská sú zatvorené, ľuďom zakazujú vychádzať na ulice. V mestách hliadkujú príslušníci tajných služieb a vojaci. Bezprecedentné opatrenia zaznamenali na hranici s Južnou Kóreou. Pozdĺž 38. rovnobežky, rozdeľujúcej obe krajiny stoja vojaci v rozpätí každé 4 metre. Hranice posilnila aj susedná Čína, ktorá sa obáva návalu hladujúcich Severokórejčanov, ktorí by tam utiekali v prípade masových nepokojov.
