Prvú, potom prišlo ďalších päť. Malý veľký bojovník ešte nikdy nespinkal doma, ešte nikdy nedal maminke pusu na dobrú noc vo svojej postieľke. Celé dva roky pozná len nemocničné steny, kde je v noci napojený na umelú výživu. Mladým rodičom by pomohol prístroj, ktorý by im umožnil synčeka vziať domov.
Patrik Bielik sa narodil ako druhé dieťa rodičov Michaely (32) a Michala (28). Pôrod prebehol normálne a maličký prišiel na svet ako zdravé a životaschopné bábätko. Na tretí deň po pôrode sa mu však zamotalo tenké črevo a v kritickom stave ho previezli z Trenčína do nemocnice v Bratislave, kde ho hneď operovali. Toto trápenie sú však neskončilo a Paťka museli operovať ešte päťkrát. Črevo sa však nepodarilo zachrániť a museli ho celé odstrániť. Odvtedy sa začal chlapčekov boj o život. „Paťkovi zostalo asi 5 cm tenkého čreva a lekári mu v tomto ťažkom období dávali len 1%-nú nádej na prežitie. Nedokážete si predstaviť, aký je to žiaľ, keď sa prizeráte na trápenie vlastného dieťaťa. Len veľmi ťažko sme prijímali každú novú správu o zdravotnom stave nášho chlapčeka,“ začína rozprávať o ťažkom osude mladá mamička Michaela Bieliková (32).
Po čase prišla navyše aj ďalšia vážna správa. „Lekári zistili, že Paťko sa narodil len s jednou obličkou, ktorá mu v štyroch mesiacoch života zlyhala. Preto musí brať veľmi veľa liekov, aby mohol malý organizmus fungovať. V deviatich mesiacoch sa mu následkom užívania silných liekov zlomili obe nožičky a mal ich dva mesiace v sadre a mesiac na závažiach,“ hovorí mamička. Všetok vápnik Patrik hneď vyciká, a tak sa mu neustále lámu kosti. „Malého Paťka si doma rodina ani neužila. Musí byť neustále na prístrojoch, ktoré doma nemáme, pretože sú drahé,“ zdôrazňuje Michaela.
Synčekovi, ktorý je odkázaný na život za nemocničnými stenami, museli prispôsobiť celý svoj program. „Cez deň ho chodíme navštevovať do nemocnice, no v noci musí byť stále napojený na umelej výžive. Vlastne vôbec nič nepapá, všetko mu ide len do žily,“ dodáva so slzami v očiach Michaela. Paťkova malá sestrička Linda (5) si svojho bračeka nemôže ani objať či zahrať sa s ním vo svojej izbe. „Neviem, čo je to dať Paťkovi na noc pusu a držať ho za ručičku. Byť pri ňom, keď sa v noci zobudí a je doma,“ uzatvára mladá mamička.
Pomohol by perfúzor s infúznou pumpou
Rodičia bojujú, ako sa len dá a chcú dať svojho synčeka operovať do zahraničia, kde by mal šancu na predĺženie čreva. „Žiaľ, táto operácia je finančne veľmi náročná, čo si nemôžeme dovoliť. Nevieme, čo bude ďalej. Veľmi by nám pomohol perfúzor s infúznou pumpou a so stojanom, ktorý by zabezpečil, že by sme mali Paťka doma. Dokázali by sme mu pomocou týchto prístrojov dávať umelú výživu doma,“ povedala Michaela.
