Jednému z posledných európskych trpaslíkov dokázali streliť iba jeden gól a spálili minimálne päť tutoviek. Nemožno sa čudovať, že kouča reprezentácie išlo na striedačke rozhodiť. „Už dávno som tak nekričal na hráčov ako v tomto zápase,“ priznal ešte plný emócií po zápase. „Som sklamaný a nahnevaný na výkon hráčov, spokojný môžem byť iba s tým, že sme získali tri body,“ pokračoval v kritike svojho mužstva.
Weissove zápasové emócie
1. minúta: Koncentrácia
Už na začiatku zápasu boli kouč a celá lavička v strehu, akoby v predtuche ťažkého zápasu.
20. minúta: Inšpirácia
Tréner organizoval, kričal, gestikuloval. Hráči na ihrisku však akoby nechápali, čo od nich chce.
42. minúta: Bezradnosť
Miestami mal Vlado Weiss na lavičke pocit, že je nepotrebný.
58. minúta: Zúfalstvo
Po toľkých nepremenených príležitostiach, ako mali Šebo, Vittek, Hološko či Čech, upadal tréner do beznádeje.
63. minúta: Radosť
Karhanova nechytateľná bomba konečne zlepšia Weissovi trochu náladu. Tri body sú v suchu.
„Nie je predsa možné, aby takí hráči ako Šebo, Hološko, Vittek a ďalší nedokázali premieňať vyložené šance, pretože sa pri nich nedokázali skoncentrovať. Ešteže Miro Karhan ukázal, že je stále pán futbalista. Takýto zápas by sme mali vyhrať 5:0,“ čertil sa Weiss a doložil, že si treba dať dolu ružové okuliare.
„Slovensko chce pomaly vyhrať majstrovstvá sveta, ale fakt je taký, že nemáme kde hrať. Chceme sa porovnávať s Ruskom a Írskom, ktoré sú, čo sa týka infraštruktúry, inde ako my. Musíme sa vrátiť tam, kde sme boli v minulej kvalifikácii pred zápasom v Poľsku. Teda začať každý od seba a ísť za naším cieľom skromne. Podľa mňa sa bude rozhodovať v závere kvalifikácie. Ak chceme postúpiť, musíme podľa mojej matematiky získať minimálne deväť bodov, čo však nemusí stačiť.“
