S legendou Jánom Popluhárom († 75) sa lúčila tisícka ľudí>>
Jána Popluhára († 75) pochovali aj so slovanistickým dresom>>
Až po jeho smrti si však mnohí uvedomili, že tento skromný, ale duchom nesmierne silný a charakterný športovec si v spoločenskom rebríčku zaslúžil podstatne lepšie postavenie, než aké sa mu dostalo počas jeho života. S populárnym Bimbom zostaneme ešte aj na stránkach nášho denníka.
Na jeho futbalové začiatky v AC Čeklís (terajšie Bernolákovo) spomína známy futbalový novinár a publicista Igor Mráz (81), ktorý s ním v tomto klube hrával.
„Nebol žiadnym zázračným futbalovým dieťaťom. Z dorastu k nám prišiel v päťdesiatom prvom roku vytiahnutý ucháň, ktorého tréner hneď postavil na post stopéra. Nevynikal výnimočnou technikou, nebol ani veľmi obratný, ale veľmi silný v osobných súbojoch. Bol odchovancom Sokola, takže mal vynikajúcu atletickú prípravu. Výborne behal, skákal do diaľky i do výšky, vrhal guľou a v zime ,mastil‘ hokej. Vtedy to bolo normálne, že futbalisti boli aj registrovanými hokejistami, Popluhár nebol výnimkou.
Navyše, po svojom otcovi zdedil mohutnú postavu a bol neskonalý bojovník - jednoducho víťazný typ. Spomínam si, že keď sa vrátil z juniorského výberu, ktorý reprezentoval na Festivale mládeže v Rusku, stúplo mu aj sebavedomie a už vtedy sa začali prejavovať jeho vodcovské schopnosti. Keďže bol vynikajúci hlavičkár, tréneri ho posielali pri nepriaznivom stave do útoku. Keď vbiehal do súperovej šestnástky, tak nás burcoval pokrikom ,agoň‘ (oheň), ktorý si priniesol z Ruska.
Ako mladík sa stal osobnosťou v našom mužstve a výrazne sa podieľal na tom, že Čeklís vtedy postúpil až do divízie. Neohrial sa však medzi nami dlho, lebo si ho všimol Viliam Vaniak, ktorý býval v susednej dedine, hrával za bratislavský Slovan a zároveň viedol jeho rezervu. Zavolal ho na tréning na Tehelné pole a až potom sa začala jeho slávna futbalová éra.“
