Od dvoch rokov však žije na slovensku a odvtedy jeho jediným dokladom zostal rodný list. Roman nemá žiadnu štátnu príslušnosť ani občiansky preukaz. A hoci by veľmi chcel, nikto ho bez toho nechce zamestnať.
„Viem, že som sa narodil v októbri 1992 pred rozdelením republiky v českom Třebíči. No už 16 rokov žijem na Slovensku, kde som chodil aj do školy. Stále však nemám žiadnu štátnu príslušnosť!“ smutne vraví Roman Pevný (18). Jeho jediným dokladom je rodný list. „Prakticky neexistujem alebo len vo vzduchoprázdne! Nemám totiž preukaz totožnosti. Nemôžem sa nikde zamestnať, nemôžem cestovať do zahraničia, nesmiem voliť, nemám nárok na sociálne dávky a žijem vlastne len z príležitostných brigád. Mám problém, ktorý som si nespôsobil sám, ale vybavovanie na úradoch je nesmierne zdĺhavé,“ povzdychne si mladý Košičan, ktorý si po dovŕšení 15. roku nestihol vybaviť občiansky preukaz, lebo si odpykával trest vo väzení.
„Pracujem na tom už od leta minulého roku, ale narážam na mašinériu úradov. Na obvodnom úrade stále zisťujú, ktorého štátu som vlastne občanom, keď otec je Čech a mama sa narodila v Maďarsku, ale je slovenskou občiankou a do jej opatery ma zveril súd,“ dodáva Roman Pevný, ktorý len nedávno získal potvrdenie o tom, že je čakateľom na udelenie slovenského občianstva. Podľa úradov je lehota na priznanie príslušnosti stanovená na jeden mesiac. Samotné preverovanie dokladov aj z obdobia rozdelenia federácie však v skutočnosti trvá oveľa dlhšie.
