Podobne ako všetci vaši predchodcovia v Mlynskej doline, ani vy ste nedokončili svoje funkčné obdobie, malo sa skončiť až v apríli roku 2013. Ako vnímate tento váš "rýchly" odchod z funkcie?
No, rýchly ako rýchly. Jánošík si spieval "Tri dni ma naháňali" a mňa naháňalo zopár mediálnych teroristov i agentov skoro tri roky, presne 32 mesiacov. Až sa im osvedčeným goebelsovským receptom podarilo zmanipulovať politikov aj verejnú mienku a vytvoriť obraz o "hroznej katastrofe v STV". Pritom najväčší kritici programovej služby vysielanie STV nepoznajú, verejnoprávnu televíziu nesledujú, dokonca by som uzavrel stávku, že porušujú zákon – domnievam sa totiž, že nie sú ani platiteľmi úhrad.
To znie, ako by ste mali na mysli niekoho konkrétneho.
Myslím na politikov, novinárov, mediálnych analytikov... Ale nebudem menovať, výber úhrad a kontrolu dodržiavania zákona má na starosti na to zriadená RTVS, s.r.o.
Neboli ste odvolaný Radou STV, ale zákonom bola zrušená samotná rada aj vaša funkcia generálneho riaditeľa STV...
V politickej rovine ide podľa mňa jednoducho o mocenský zásah – účelové politické riešenie a som presvedčený, že uplatnené skrátené legislatívne konanie, nemalo s profesionálnym konštruktívnym prístupom, ozajstnou analýzou príčin a hľadaním riešenia, ba ani s ústavnosťou a demokraciou nič spoločné... Akoby sa v našej malej, peknej krajinke pod Tatrami zjavil akýsi prízrak "liberálneho boľševika", ktorý si všetko a za akúkoľvek cenu chce prispôsobovať len svojim predstavám – pardon – svojim potrebám.
Bývalý generálny riaditeľ STV Štefan Nižňanský (vľavo) a odstúpený predseda Rady STV Martin Kákoš (vpravo).
Ide o to, či považujete zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu sa účelový krok alebo za systémové riešenie.
Podľa mňa je to unáhlený a riskantný krok s množstvom úskalí.. Pre fungovanie duálneho systému, pre zachovanie slobody slova, plurality názorov a demokracie ako takej si želám, aby to zlúčenie nezhavarovalo. Obávam sa však, že toto bol prvý krok, ktorého dôsledky sa o pár rokov prejavia vysielaním iba jedného rozhlasového a len jedného televízneho okruhu. Takže verejnoprávne médium bude len "pro forma", pre okrasu, aby sa Slovensko v Európskej únii mohlo tváriť ako demokratická krajina.
Predkladatelia zákona ale argumentovali potrebou tohto riešenia kvôli neúmernej zadlženosti Slovenskej televízie.
Verejnosť bola manipulovaná, zavádzaná i klamaná, pokiaľ išlo o príčiny aj súvislosti ozajstných finančných problémov STV. Neexistuje žiaden dlh, ktorý by som spôsobil ja alebo môj manažment svojimi rozhodnutiami alebo činnosťou. Necestovali sme zbytočne, nenakupovali, škrtili sme investície a zabezpečovali len údržbu a opravy. Celý príjem išiel do prevádzky, výroby programu a vysielania. Od môjho nástupu sme každý rok nákladové položky racionalizovali a dosiahli sme opakovane nemalé úspory v rozpočte nákladov.
Dá sa to nejako kvantifikovať?
Samozrejme. Informovali sme o tom poslancov NR SR počas poslaneckého prieskumu v novembri 2010 aj kontrolnú skupinu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorá bola v STV od augusta do decembra 2010. Už v prvom roku môjho pôsobenia, v roku 2008 bola úspora 3 163 208 eur, v roku 2009 to bolo 3 779 015 eur a v minulom roku 2 650 818 eur. Toto ale médiá nezaujíma.
Ako teda podľa vás vznikli dlhy STV?
Problémy STV sú v príjmovej zložke, ktorá od roku 2008 každoročne klesá. Deficit v rozpočte je odrazom zlej a nepreviazanej legislatívy, ktorá STV odobrala príjmy od tzv. koncesionárov, z reklamy, ako aj z neuplatnenej DPH, neumožňovala valorizáciu ani kompenzáciu za veľké skupiny občanov oslobodených od platenia úhrad, úplne ignorovala infláciu. Dôvody zlúčenia môžu vysvetľovať akokoľvek, no príčina je inde. Stačí si prečítať volebný program strany SaS, napríklad body 90 až 93 z oblasti mediálnej politiky. Deficit rozpočtu je odrazom legislatívno-finančnej pasce. Štát a neplatiči dlhujú Slovenskej televízii obrovskú sumu.
STV však mala problémy aj s predajom reklamného času, kde sa nedarilo vyčerpať ani zákonom povolený limit...
...pochopiteľne, veď tu neplatí priama úmera, ten argument je zavádzajúci. Ak sú verejnoprávne médiá na reklamnom trhu znevýhodnené oproti komerčným, nemôžu im konkurovať. STV má zo zákona zakázané prerušovať program reklamou, takže investor či reklamná agentúra sa rozhodne dať rovnaký objem peňazí za väčšie, častejšie plnenie. Zaujímavé, že nikomu, ani tvorcom či umelcom, neprekáža znehodnotenie večerného filmu alebo zábavného programu štyrmi až piatimi dlhými reklamnými blokmi. A investovanie do reklamy súvisí aj s výkonom programu, sledovanosťou. Ak verejnoprávnej televízii chýbajú peniaze na výrobu kvalitných či nákup silných akvizičných programov v zahraničí, nemôže dosiahnuť očakávané výsledky.
Dosť veľký rozruch bol posledný mesiac aj okolo druhého dodatku k zmluve so štátom, minister kultúry ho nechcel podpísať. Pre zmenu, STV podala trestné oznámenie na herečku Zuzanu Fialovú, ktorá kritizovala využívanie peňazí určených na pôvodnú tvorbu. Ako vnímate tento problém?
Je to ministerská obštrukcia – aj Biľak s Fojtíkom by boli na to hrdí. Dal som podnet na preskúmanie, či konanie ministra kultúry nie je zanedbaním úlohy či povinnosti verejného činiteľa. Daniel Krajcer bol schopným moderátorom jednej relácie v dvoch komerčných televíziách, ale je neskúseným politikom, ktorý robí zbytočné chyby a omyly - vrátane zneužitia umelcov na politické a stranícke ciele. V 70. rokoch to robili normalizátori proti Charte 77, v osemdesiatych Jakeš, teraz na tieto hlúpe a podlé metódy nadviazal ako člen liberálnej strany SaS. Na "poslušnú herečku" išlo trestné oznámenie a bude nasledovať aj občianskoprávna žaloba alebo žaloby, ak sa pridajú aj ostatní členovia manažmentu, ktorých sa tvrdenia dotkli. Minister dobre vie, že druhý dodatok k zmluve so štátom na rok 2011 bude musieť podpísať. Potreboval si zrejme niečo dokázať pred zrkadlom a verejnosťou.
Viaceré médiá priniesli informáciu, podľa ktorej ste v posledný deň roka 2010, teda v posledný deň vo funkcii podpísali údajne neštandardný nákup práv na majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji na roky 2012 – 2016 v hodnote niekoľkých miliónov eur. Ak je to tak, prečo ste práva nekúpili cez Medzinárodnú hokejovú federáciu, ale cez sprostredkovateľskú firmu Pragosport?
Je to lož. Rokovania o podmienkach zmluvy prebiehali dlhšie obdobie a zmluvu som podpísal skôr, teda nie posledný deň v roku. Zmluva je štandardná, na tri roky, neporušil som ňou žiaden zákon ani svoje právomoci generálneho riaditeľa. Kto niečo také tvrdí, nevie, o čom hovorí. Mediálne práva sa už viac ako 10 rokov nekupujú priamo od IIHF. Navyše, Pragosport nie je sprostredkovateľom, ale vlastníkom mediálnych práv. Richard Rybníček podpísal takúto zmluvu na MS v hokeji na obdobie 2007 - 2011.
Čo ste dokázali realizovať z vášho manažérskeho projektu? Zdá sa, akoby ste mali pomerne silný "ťah na bránku" približne do jesene 2009, potom nastal akýsi útlm. Prečo?
Pochopil som, že legislatívna pasca, do ktorej sa STV vo financovaní dostala, je ťažko prekonateľná. Písal som, upozorňoval, argumentoval, no nenašlo to v tom období pochopenie u politikov a, žiaľ, v tejto snahe ma nepodporili ani médiá. Ale v dokumentárnej aj pôvodnej televíznej tvorbe i v programoch pre deti, pre menšinové skupiny divákov sme sa pohli dopredu. Najvýraznejšie jasnou profiláciou Dvojky, ktorá sa stala ozaj programovou službou renesančného diváka. Mohlo to byť aj výraznejšie, keby sme neboli stratili veľa času aj energie nezmyselnými bojmi... Ale v súvislosti s postupom digitalizácie a prechodom na DVB-T sme rozšírili programovú službu o športovú Trojku, výrazne sme zvýšili zodpovednosť a vnútropodnikové kontrolné mechanizmy, sprísnili disciplínu a osobnú zodpovednosť, čím sme podstatne znížili "vyhadzovanie peňazí" na rôzne pokuty. No a vyhrali sme viacero súdnych sporov z minulosti, aj ten najväčší, so Štúdiom Beta. Štátu a daňovým poplatníkom sme ušetrili 2,7 miliardy.
V každej televízii má byť dominantným výstupom program. Paradoxne v prípade STV sa diskutovalo o všeličom, relatívne málo o programe. Za posledné roky nebola ani jedna programová konferencia, nie sú k dispozícii analytické výstupy ohľadom programu. Ako sa vám darilo premietať vlastné predstavy o formáte verejnoprávnej STV do programovej štruktúry?
Keď nie je stabilizovaná ekonomika televízie, pri tvorbe rozpočtu nie je žiadna konštanta, všetko sa v príjmovej zložke v priebehu roka mení, musíte viac-menej len improvizovať a "hasiť". No som hrdý na to, že sa napriek tomu STV pod mojím vedením stala v zmysle zákona opäť verejnoprávnou televíziou, národnou, kultúrnou inštitúciou. Priestor dostali ozajstné osobnosti, napr. v programoch Krištáľové krídlo, Slovenka roka, Hlava roka, mladí talentovaní vedci či budúci manažéri v programoch Fenomén či Hlava XXI. Alternatívu komerčným programom sme ponúkli vo formátoch ako Eurosong, Minitalent show, Moja "naj" kniha. Veľmi úspešnými programami boli každý rok zábavné večery či galaprogramy OTO, MISS, Silvester s Českou televíziou, Euro gala, charitatívne programy Hodina deťom, Úsmev ako dar, Svetlo do tmy, Noc nádejí, Modrá hviezda, Konto nádeje... Úspešné boli tiež naše koprodukčné filmové projekty: Nedodržaný sľub, Bathory, Cinka panna, Lietajúci Cyprián, Ženy môjho muža, Nebo, peklo, zem, Polčas rozpadu. Vznikli pôvodné televízne seriály Kriminálka Staré mesto, Nesmrteľní. Dva roky sme prezentovali Slovensko reportážami vo vysielaní CNN aj v Euro magazínoch. Športovým divákom sme ponúkli ME aj MS vo futbale, každý rok MS v hokeji seniorov aj juniorov do 20 rokov, letné aj zimné olympijské hry v Pekingu i vo Vancouveri.
Prezradíte, čo budete ďalej robiť?
Ale áno. Po prvý raz v živote sa pôjdem najskôr prihlásiť na úrad práce. Voľný čas budem venovať rodine a dvojmesačnému vnúčikovi Paťovi. O pár dní aj druhému - od nevesty, ktorý sa má čochvíľa narodiť. Už dnes som dostal niekoľko zaujímavých pracovných ponúk aj dve pozvania do regiónov Slovenska na besedy. Milo ma to prekvapilo. Funkcia generálneho riaditeľa STV však nie je, žiaľ, v našich podmienkach žiadnym honorom. Z tej mediálnej poľovačky, snahy o škandalizovanie a z neustálych kontrol v STV som už aj trochu unavený. Takže budem isto aktívne relaxovať. Spíšem za čerstva všetky postrehy z tých tisícok absurdných okamihov a situácií. Stretnem sa tiež s právnikom, s ktorým začíname riešiť právnu stránku absurdného zrušenia môjho päťročného funkčného obdobia, na ktoré mám dekrét, ale posvietime si aj na všetky žalovateľné tvrdenia z toho množstva mediálnych špinavostí z minulých troch rokov.
