Žilinčan na Silvestra prišiel o oko
"S kamarátmi som počas základnej vojenskej služby v Brne ostal na Silvestra v kasárňach. Kvôli nejakej hlúposti, ktorú si vymyslel veliteľ, sme nemohli ísť na dovolenku," spomína na osudný posledný deň roku dnešný štyridsiatnik Jozef zo Žiliny, ktorý s vojakmi nakúpil šampanské a tešil sa na polnoc. Keď sa ručička blížila k dvanástke, držal v ruke fľašku a postupne uvoľňoval drôtiky, ktoré držali štupeľ. Do polnoci chýbalo niekoľko sekúnd, keď zacítil v oku strašnú bolesť. "Hlavu mi hodilo dozadu a od bolesti som sa začal zvíjať po zemi. Kamaráti si mysleli, že žartujem. Až keď uvideli moje krvavé oko, pochopili, že štupeľ mi strelil do oka. V nemocnici sa lekárom nepodarilo moje oko zachrániť. Vojna pre mňa skončila, oko mám sklenené. Našťastie mi to pri mojom povolaní skladníka neprekáža," dodal Jozef.
Zranenie oka bolí viac ako pôrod
Helena, podnikateľka zo Špačiniec (okres Trnava) si zranila oko nepozornosťou. "Manžel pri otváraní fľašky so šampanským dal dole ochranný drôtik a išiel zobrať ešte jeden pohárik. Nahla so sa nad stôl. V tej chvíli štupeľ z fľašky vyletel a trafil ma do oka. Zrazu som videla iba hroznú bolestivú tmu. Mám za sebou dva pôrody, ale to zranené oko bolelo viac," rozprávala Helena, ktorej sa ako 27-ročnej pred vyše desiatimi rokmi oslava zmenila na drámu.
Mladá žena dva dni na oko nevidela. Musela dlhé týždne ležať v trnavskej a neskôr v bratislavskej nemocnici, starostlivosť o deti prešla na manžela. "Spočiatku mi lekári v trnavskej nemocnici nedávali veľa nádeje na vyliečenie zraneného oka. Aj niekoľko mesiacov po zranení oko stále bolelo a poriadne som nevidela. Keď som sa pozrela na biely papier, videla som na ňom akýsi mrak, alebo niekoľko zrniečok prachu, hoci bol papier čistý," dodala Helena, ktorej zranené oko napokon lekári vyliečili.
