Stephena Slevina zatkli v roku 2005 v okrese Dona Ana v štáte New Mexico pre jazdu pod vplyvom alkoholu v ukradnutom vozidle. Keďže mal staršie lekárske záznamy o psychickej poruche, policajti ho dali na samotku. A tam naňho jednoducho zabudli. Bez riadneho súdneho procesu Stephen strávil v cele dva roky. Najhoršie na tom však bolo to, že dozorcovia a úradníci ho úplne ignorovali. Nedostávalo sa mu zdravotnej starostlivosti, ani možnosti dbať o hygienu.
Keď sa Stepehena rozbolel zub, musel si ho vytrhnúť sam. Nechty na rukách si ešte vedel okusovať, ale na nohách mu narástli tak, že sa začali zatáčať. Aj keď viditeľne upadal, nikto Stephenovi nepomohol. Na samotke sa psychická porucha len zhoršovala, keďže nemal takmer žiaden ľudský kontakt.
„Zamestnanci väznice chodili popri mojej cele každý deň, sledovali, ako chradnem. Ale neurobili vôbec nič, aby mi pomohli,“ hovorí Stephen pre portál KOB.com.
Keď po dvoch rokoch ho prepustili bez toho, aby sa vôbec začal nejaký súd, Stephen našiel právnika a okamžite zažaloval okres za ne ľudské zaobchádzanie a porušovanie jeho ústavných práv. Úradníci z okresu Dona Ana si uvedomili, aký obrovský problém si vytvorili a pokúsili sa Stephena umlčať mimosúdnym vyrovnaním na 2 milióny dolárov. Lenže on sa nenechal.
„Nešlo mi teraz o peniaze, ale o to, aby som im poslal odkaz,“ dodal Stephen o svojich mučiteľoch. Súd mu nakoniec odklepol o 20 miliónov viac, než mu chcel dať okres. Nikto z väzenských úradníkov však neponesie žiadnu trestnoprávnu zodpovednosť, keďže ako štátni zamestnanci majú v takých prípadoch imunitu. Za stratu 22 miliónov v súdnom spore ich vedenie malého okresu ale určite nepochváli.