Jeho predchodca Jean-Claude Trichet pritom túto možnosť vylučoval. Draghi tvrdí, že rozpad by mal negatívne dôsledky pre krajiny, ktoré by eurozónu opustili a vrátili sa k národným menám.
Eurozónu by mohli opustiť krajiny, ktoré odmietajú šetriť. „Ak nejaká krajina opustí eurozónu, môže byť dotlačená k rovnako radikálnym rozpočtovým škrtom a k rovnakým hlbokým reformám, ocitne sa však v slabšej pozícii,“ tvrdil šéf ECB Mario Draghi v rozhovore pre Financial Times. Podľa neho by však odchod niektorých členov z eurozóny mohol vytvoriť väčší tlak so zatiaľ neznámymi dôsledkami pre krajiny, ktoré si euro ponechajú. „Keď s tým začne jeden štát, neviete, kde sa to skončí,“ povedal o možnom rozpade krajín eurozóny.
O rozpade eurozóny hovoril nedávno aj starosta Londýna Boris Johnson, podľa ktorého sa tak stane do 12 mesiacov. „Bol by som prekvapený, keby sme tu sedeli o rok a euro by dovtedy neprekonalo nejaké zmeny,“ vyjadril sa Johnson. Na poslednom samite sa krajiny dohodli, že na záchranu eura vyzbierajú 200 mld. eur, istých je však zatiaľ len 150 mld., niektoré krajiny pôžičku odmietajú.
