Miler dostal za úlohu urobiť snímku o výrobe plátennej košieľky. O nevábnej téme o výrobnej technológii sa rozhodol rozprávať cez postavu zvieratka. V jedno ráno sa vybral do lesa, zakopol a spadol. „Pozrel som sa pod nohy - a tam krtinec. V tej chvíli som vedel, že mojím hrdinom bude krtko,“ prezradil Miler.
Nakreslil prvého krtka, ktorý však vyzeral trošku inak ako jeho slávny nástupca. Vtedy ešte nikto nevedel, aký má potenciál, veď prvý príbeh vznikol až šesť rokov potom. Mal dlhý nos, fúzy, bol bez vláskov a mal chvostík. Podľa Milerových slov mu pripadal príliš dospelý, bez nápadu a až príliš podobný reálnemu zvieratku. Preto ho zbavil fúzov aj chvostíka a nakreslil mu červený ňufáčik.
Krtko sa tak čoraz viac približoval deťom, skrátil sa mu čumáčik a zaoblil sa. Keďže krtko nerozprával, musel emócie vyjadrovať očami, a preto ich Miler zväčšil. „Vravel som si, že sa mi budú zoológovia smiať, pretože krtko tak vôbec nevyzerá. Ale viete, že som v jednej encyklopédii našiel obrázok krtka s ružovým nosom?“ povedal o postavičke Miler.
