V ďakovnom liste lekárom to napísal predseda Lekárskeho odborového združenia Marian Kollár.
"Tento rezort vinou politikov celý ten čas Nežná revolúcia akoby obišla. To, čo Slovensko zažilo v novembri 1989, sa začalo v zdravotníctve asi až teraz!" uviedol líder odborárov s tým, že v roku 1989 si všetci žiadali zmenu, no v zdravotníctve sa nezmenilo takmer nič k lepšiemu.
Viac ako 20 rokov podľa Kollára všetky vlády zdravotníkov presviedčali, že ich kroky smerujú k zlepšeniu situácie v zdravotníctve. "A viac ako 20 rokov sa na zdravotníctve nabaľovali rôzne skupiny podnikateľov či jednotlivci. Aj teraz sa nás minister snažil presvedčiť, že všetko bude lepšie, že ešte musíme vydržať a potom bude lepšie. Ale my sme vedeli, že je to len ďalšia lož, ktorá má zablokovať naše opodstatnené požiadavky," dodal.
V liste zverejnenom na webe LOZ líder bilancuje, čím si lekári počas protestnej akcie prešli. Tvrdí, že zažili "prakticky všetko: úctu, obdiv, uznanie, nepochopenie, odcudzovanie, dehonestáciu, prenasledovanie, neprimeraný nátlak, hodiny strávené za rokovacím stolom, na tlačových konferenciách," menuje Kollár.
"Hovorí sa, že vojny vyhrávajú generáli. Možno, že na bojisku je to tak. Tu ale platili iné pravidlá. S takouto armádou odhodlaných, sa proste tento boj nedal prehrať so žiadnym generálom. Tu zvíťazilo tých bezmenných 2410 statočných v bielych plášťoch na čele s „generálnym štábom“, ktorý prebral na seba úlohu koordinátorov," uzatvára svoj list Kollár.
Marián Kollár sa tak pri hodnotení situácie v slovenskom zdravotníctve dostal od okupácie (ku ktorej prirovnal príchod českých vojenských lekárov na Slovensko) až k novembru 1989, ktorý pre nás znamenal koniec totality.
