Minulý rok sa totiž počas Štedrého dňa kúpala v Tichom oceáne. Nám porozprávala o rodinných tradíciách najkrajších sviatkov roka, štedrej večeri a prístupe k nakupovaniu darčekov.
Čo pre vás znamenajú Vianoce?
„Vianoce sú sviatok, ktorý zbožňujem. Najradšej mám na nich božský pokoj a oddych, ktorý so sebou prinášajú. Verím, že keď raz budem aj ja mamou, vzťah k tomuto sviatku bude u mňa ešte silnejší. Veľmi sa na to teším.“
Ako si spomínate na tento sviatok, keď ste boli ešte dieťa?
„V detstve to bol pre mňa najkrajší deň v roku, zbožňovali sme ich všetci aj s bratom a sestrou a spomínam si, že keď pre nás mama pripravovala štedrú večeru, tak oco nás zobral vždy na prechádzku. Bývali sme v Michalovciach, ktoré napriek tomu, že sú v nížine, boli na Vianoce vždy zasnežené. Nemohli sme sa dočkať, keď už dojeme, zazvoní zvonček a príde Ježiško. A zvonenie mal môj otec naozaj dôkladne prešpekulované: na dlhej šnúrke ťahal cez dvere zvonček, ktorý bol v obývačke. My sme jedli v kuchyni a mysleli sme si, že naozaj prišiel Ježiško, verili sme v neho, bolo to krásne.“
Pamätáte si na vianočný darček, ktorý vám ako dieťaťu urobil najväčšiu radosť?
„Nebude to možno najromantickejšie, ale keď sme už so súrodencami boli trochu väčší, ja som mala deväť, sestra dvanásť a brat devätnásť rokov, dostali sme platňu. Brat bol veľký fanúšik Tublatanky a my podľa jeho vzoru tiež, tak sme boli z platne Žeravé znamenie osudu pod stromčekom hrozne šťastní. Ale môj otec bol perfektný a zbožňoval nás, preto nám vždy v rámci možností pripravil štedré Vianoce a vždy sme si našli to, čo sme chceli.“
Ako vyzerá vaša typická štedrovečerná večera?
„Jedávali sme to najtradičnejšie, čo sa na Slovensku jedáva: kapustnicu, kapra a zemiakový šalát. No a nesmeli chýbať ani bobaľky, guľôčky z kysnutého cesta, ktoré sme jedávali vždy s makom, cukrom a poliate maslom. Zbožňovali sme sa dobre najesť.“
Budete tento rok na Vianoce s rodinou v Michalovciach, alebo ostanete v Bratislave?
„Budem s mamou v Bratislave, takto už trávime Vianoce zopár rokov s výnimkou minulého, keď som sa rozhodla ich prežiť v Thajsku. Bolo to nezabudnuteľné. Celý hotelový personál, i keď sú budhisti, sa prispôsobil nám kresťanom a snažili sa nám vytvoriť pravé kresťanské Vianoce. Bola obrovská párty so Santom, veľkou šou a ohňostrojom. A na Štedrý deň som sa kúpala v Indickom oceáne na známych ostrovoch Phi Phi, bolo to úžasné.“
Patríte k ľuďom, ktorí nakupujú vianočné darčeky počas celého roka, alebo si to nechávate na poslednú chvíľu?
„Nemám ešte nič. Darčeky kupujem tak týždeň pred Vianocami. Najlepší darček, ktorý sa mi podarilo kúpiť, bol laptop pre moju mamu. Veľmi ju baví byť online a komunikuje so svetom krížom-krážom. Úspech tohto daru už asi neprekonám... Ale pre mamu sú vďačné darčeky šaty, pretože sa zbožňuje parádiť a obchody, to je jej. (smiech). Ja som to teda po nej nezdedila!“
Ste známou milovníčkou zvierat. Dostávajú aj ony od vás darčeky?
„Samozrejme, že áno a musia byť jedlé, vtedy je to pre ne tá najväčšia radosť. Mala som kocúra Georgia, ktorému som vždy na Štedrý večer dala pod stromček nejakú maškrtku. Keď som ho potom volala jesť na druhý deň, išiel automaticky pod stromček, pretože si myslel, že tam už vždy nájde niečo špeciálne pod zub.“ (smiech)
Čo by ste zaželali čitateľom Nového Času v tomto predvianočnom období?
„Aby každý v sebe našiel cez sviatky príjemný pokoj a intenzívny pocit šťastia prežíval nielen na Vianoce. A tiež by som všetkým ľuďom želala, aby nemali strach z budúcnosti. Nejako to zvládneme a prežijeme. Všetko bude dobré, ja to tak vidím.“
