Veronika (15) a Janík (10) na mamku spomínajú každý deň. Teplo domova im po hroznej tragédii poskytla stará mama z Bunkoviec, u ktorej žijú vo veľmi skromných podmienkach. Pomôcť vyrovnať sa s ťažkým osudom im môžete aj vy! Sledujte 4. decembra o 20.15 hod. na TV JOJ galaprogram Srdce pre deti.
Súrodenci sa so stratou rodičov vyrovnávajú ťažko. Janko po strašidelnej noci dlho vôbec nerozprával. Teraz jeho tváričku už občas rozjasní úsmev. Na smútok zabúda pri usilovnom učení. Aj keď trpí dyslexiou a dysgrafiou, dostáva iba jednotky a dvojky. „Najviac mi ide matematika, to ma baví. Tiež rád kreslím na počítači a pôjdem do ľudovej školy umenia. Aj kamarátov mám dosť,“ pochválil sa Janko pred kamerou. Pri spomienke na mamičku však deti zosmutnejú.
„Stále na ňu myslím, s láskou spomínam a často chodím na jej hrob,“ hovorí Veronika, ktorá je prváčkou na obchodnej akadémii. K osudnému dňu sa vracia s hrôzou v očiach, z pamäti sa jej vynárajú desivé spomienky, o ktorých rozpráva s roztraseným hlasom: „Otec hovoril, že všetko vyrieši, že sa nemáme báť, že všetko bude dobré. Celý večer vtedy chodil po povale. Ráno som sa zobudila na strašný krik. Vošla som s Jankom do kuchyne a tam bola mamka... A otec vyšiel so zakrvavenými rukami. Ešte hovoril, že sa pichla sama. Vyšiel potom na povalu a...“
Podľa starkej Magdy Bardóciovej (64) si všetko dopredu premyslel a pripravil. „Musel to mať naplánované. Veď predtým si dal na skriňu oblek so svadobnou fotkou vo vrecku, aj jej kostým s fotkou,“ vraví babička. Celú domácnosť 15 rokov ťahala sama Darinka. „Nikdy sa nesťažovala, aj keď Ján všetko prepil. Tajila aj to, že ju bil. Ako jeden dokáže takto zničiť život vlastným deťom? Každý deň na Darinku myslím. Veronika sa na ňu podobá, ako keby som ju mala pred očami. Bojím sa o deti, veď neviem, dokedy ja budem žiť,“ robí si starosti babka Magda a v očiach sa jej lesknú slzy. V dome im chýba funkčná práčka, potrebovali by tiež zatepliť, či vymeniť okná na domčeku. Detváky už vyžadujú súkromie, snívajú o vlastných izbietkach... „To, čo by sme najviac chceli, nám však už nikto nedá,“ povzdychla si Veronika.
