Nielenže mu napichli telefón, ale vojenskí tajní zistili aj bezpečnostné kódy do kancelárie a jeho bytu. Ako sám tvrdí, nie je to príjemné. S ministrom Galkom si už stihol zavolať. Chce poznať pravdu.
Aký ste mali dnes deň?
Taký ako každý iný, ale s pocitom, že som sa zobudil niekde kedysi dávno.
Cítite sa po prevalení kauzy ohrozený?
Keď niekto má moje bezpečnostné kódy od kancelárie a od bytu, samozrejme, že to nie je príjemný pocit. Lebo súkromie je súkromie, a myslím si, že to je posvätné. Neviem, z akého dôvodu to robili, keby som tam našiel nejaký balíček s niečím alebo detskú pornografiu, tak by som to ťažko potom vysvetľoval. Čiže neviem, či tam chcel niekto niečo priniesť, alebo odniesť.
Už ste si stihli prekódovať byt či kanceláriu?
Ja chcem hlavne vedieť, prečo to bolo a aký to malo zmysel. Navyše, ak to stále trvá, načo to prekódovávať...
Ako sa to podľa vás celé vyvinie?
Ja za seba stále očakávam, že mi to niekto vysvetlí. Lebo ja nie som si vedomý, že by som bol členom nejakej teroristickej skupiny, alebo že by som sa zaoberal zbraňami. Do dnešného dňa som ani netušil, že existuje organizácia, ktorá sa volá VOS.
Hovorili ste s ministrom obrany?
Volal som Galkovi. Pýtal som sa ho na dôvod. Mňa predovšetkým zaujíma ako človeka, aký mali dôvod.
A čo vám povedal?
Že to prešetrí. Dohodli sme sa, že si ešte zavoláme.
Volal vám niekto, že má strach?
Skôr mi volajú ľudia s tým, že mi držia palce a je to veľké svinstvo. Som rád, že to ľudia vnímajú ako ohrozenie základných práv, slobôd a demokracie.
