Lebka tvorila súčasť jedného z dvoch ľudských pozostatkov, ktoré objavili v meste Andahuaylillas na juhu Peru. Našiel ju Renato Davila Riquelme, zamestnanec súkromného peruánskeho múzea. Píše český Blesk.
Riquelme potvrdil, že očné dierky na lebke boli oveľa väčšie, než aké normálne vídame na ľudských lebkách. A tým zvláštnosti nekončia. Lebka mala na vrchu mäkké miesto, ktoré sa odborne nazýva fontanela a bežne ich majú na hlavičkách novorodenci. Lenže zároveň mala aj dve mohutné zubné stoličky, ktoré sú zase charakteristické pre starší vek človeka.
Do jedného sa zhodli: Lebka nie je ľudská!
Podľa Riquelmeho dorazili do múzea traja antropológovia z Ruska a Španielska a do jedného sa po ohliadke nálezu zhodli, že lebka nemohla patriť človeku. "Aj keď ohliadky ostatkov neboli celkom dôkladné, je isté, že tvar lebky tohto typu nezodpovedá žiadnemu etniku, ktoré žije na zemi."
Lebka bude podrobená ďalšiemu vyšetrovaniu, pozostatky očnej buľvy v pravej očnej dierke by mohli poskytnúť potrebnú vzorku DNA a rozhodnúť, či sa jedná o človeka, alebo nie.
Druhá kostra, ktorá bola nájdená v blízkosti, meria len 30 cm. Chýba jej tvár a vyzerá, že je zabalená v niečom, čo pripomína placentu, a bola uložená v embryonálnej polohe.
Lebka ako z filmov Indiana Jonesa
Ostatky nápadne pripomínajú krištáľovú lebku, ktorú objavil v jednom z filmov dobrodruh Indiana Jones, a ktorá, ako sa vo filme ukázalo, bola mimozemského pôvodu a mala nadprirodzené schopnosti.
Existuje však aj alternatívne vysvetlenie bizardného nálezu. Lebka mohla byť zdeformovaná ako súčasť kmeňového rituálu. Predlžovanie lebky, ktoré značilo príslušnosť k sociálnej skupine, sa vykonávalo pred asi 9 tisíc rokmi. Aby sa dosiahlo požadovaného tvaru, hlava sa balila do veľmi tesných šatiek.
Tieto praktiky sa najčastejšie aplikovali u novorodencov, ktorých hlavička bola ešte mäkká a tvárna. Zvyčajne sa ich lebky omotávali ihneď po narodení a obväzy sa vymieňali až do pol roka veku.
