Priznajte sa, verili ste pred odchodom do Nemecka v úspech?
- Nejako extra som sa tým nezaoberal, pretože som nevedel, čo možno od narýchlo zloženého tímu čakať.
Práve preto vás mnohí odpisovali...
- Jasné, že sme cítili nedôveru z viacerých strán, ale na ľade sme ukázali, že bola zbytočná. Preto som po našom triumfe pociťoval nielen spokojnosť, ale aj zadosťučinenie.
Po prvý raz ste sa v národnom tíme predstavili v úlohe kapitána a hneď ste nad hlavu zdvihli víťazný pohár. Ako ste to prežívali?
- Bol to skvelý pocit, pretože sa mi okrem žiackych čias takáto pocta nikdy neušla. Hlavne som však hrdý na všetkých chalanov, ktorý odviedli výbornú prácu.
Museli ste vôbec zvýšiť hlas?
- Nie, nebolo treba. Jedine, keď som povzbudzoval na striedačke.
Ako na vás zapôsobil nový tréner?
- Pán Vůjtek je nesmierne fajn človek a vyžaruje z jeho kludnej povahy obrovská charizma. Práve jeho pokoj nám počas zápasov vyhovoval. Je totiž lepšie, keď na striedačke panuje pokojná atmosféra, bez kriku a stresov.
Zažili ste takého kouča?
- Nie, jedine vo švédsku, ale tam sú celkovo takýto ľudia.
Prekvapilo vás, že o polovicu gólo sa v Mníchove postarali hráči zo slovenskej Extraligy?
- Nie, pretože sú to všetko šikovní hokejisti a je dôležité vyzdvihnúť ich výborný výkon.
Na posledný duel proti Švajčiarom ste nastupovali s triumfom vo vrecku, no aj tak ste súboj zvládli. Nebáli ste sa, že si prípadnou prehrou pokazíte dobré meno?
- Ani nie, ale aj fakt, že sme boli celkovými víťazmi, ovplyvnilo úvod strenutia. Bolo chybou, že sme k tretiemu stretnutiu pristúpili inak ako v predošlým dvom, no prebrali sme sa, zapli na vyššie obrátky a duel otočili.
