Práve dnes oslavuje najslávnejšia Rumunka a svetová športovkyňa minulého storočia okrúhle narodeniny. Ako inak - v spoločnosti manžela Barta Connora a synčeka Dylana, ktorého priviedla na svet v 46 rokoch.
S manželom ich spojila športová gymnastika. Aj on bol slávny, ale popularitu svojej polovičky nedosiahol. Pamätníci si spomenú na 13-ročné dievčatko s ofinou a odhodlaným výrazom, ktoré na olympiáde v roku 1976 v Montreale rozbilo nadvládu sovietskej gymnastiky. Dodnes ju spoznávajú všade, kam príde. Napríklad, keď predvlani navštívila finále brazílskeho futbalového pohára, 150-tisíc divákov na štadióne Maracaná si vynútilo, aby zišla z tribúny na trávnik a pozdravila ich.
Poznali jej športovú kariéru, ale aj pohnutý osud. Najmä jej legendami opradený útek z vlasti v roku 1989, ktorý americké médiá nazvali útekom desaťročia. „Šlo o okamžité rozhodnutie. Ani som riadne nevedela, do čoho idem,“ priznala oveľa neskôr Nadia, ktorú vraj nespoznal vojak kontrolujúci pasy. Iba sa zasmial, keď prečítal meno Nadia Comaneci. „Povedal: No určite! a kývol, aby sme išli,“ spomína si Rumunka, ktorú potom ako atrakciu ukazoval v USA jej priateľ Constantin Panait, kvôli ktorému ušla.
Ozajstné šťastie našla až po ďalšom úteku. Od Panaita k niekdajšiemu kolegovi z gymnastiky Bartovi Connorovi, ktorý ju pozval do svojej gymnastickej školy v Oklahome. Do vlasti sa prvý raz vrátila v roku 1996, keď v Bukurešti povedala Connorovi áno vo svadobných šatách s 20-tisíc perlami od japonského cisára. Vrcholom jej šťastia však bol 3. jún 2006, keď porodila vytúžené dieťa. Syna Dylana. Dnes delí čas medzi Dylana a gymnastiku, ktorej sa neprestala venovať.
