Spoluobčan hneď pridal niekoľko ďalších nelichotivých historiek zo života tohto kontroverzného účastníka zoznamky Farmár hľadá ženu. O príhode s kukláčmi, blížiacom sa súde i o deťoch, ktoré sa s ním nebavia, Pavol nemal problém rozprávať.
Ako sa sám sebe pozdávate v televízii? Belmondo?
Belmondo mi hovorievali, keď som bol mladý.
Takže ste so sebou spokojný?
Stopercentne! Ja som so sebou spokojný vždy, aj keď voľačo vyvediem.
Škoda, že ste to nemohli počas úvodnej epizódy poriadne roztočiť na tanečnom parkete, keďže tých zopár kreácií, ktoré ste predviedli, stálo za to...
Mám veľké problémy s pravou nohou a užívam obrovské množstvo liekov. Keď mám strašné bolesti, dávam si morfium. Chcel by som si ju dať odrezať od kolena. Takto sa nedá žiť.
Ako reagujú na vašu rýchlu mediálnu slávu ľudia v dedine?
Nijako.
A čo kamaráti?
Ja nemám veľa kamarátov. Celý život som robil, každé ráno som vstával o štvrtej, nakŕmil doma zvieratá. Na piatu som išiel na družstvo, tam som spravil mesačne 1 100 – 1 200 táčok hnoja. Keď som potom prišiel domov, zapriahol som kone, už som mal nachystanú vlečku železa a išiel som s ním do Leopoldova, kde som ho predal po 50 halierov za kilo...
Na obrazovke vyzeráte vďaka tetovaniam veľmi malebne. Kedy ste si ich dali urobiť?
Keď odo mňa vlani 2. apríla odišla žena. Rozprával som sa s jedným rozumným človekom a on mi povedal, že keď ma to tak ubíja, musím s tým bojovať. Navrhol mi, aby som sa dal tetovať, ale nie hocijakému šašovi. Tak som išiel a dal som si urobiť obrázky na ruky, prsia aj chrbát.
Rozvod vás teda riadne zasiahol...
Tú ženu som veľmi ľúbil a ona to zneužívala.
Čo vám povedala, keď odchádzala?
Nič. Zobudil som sa a už jej nebolo a zobrala so sebou aj deti. Syn tu má v susedstve kamaráta, ale keď za ním príde, nič mi nepovie. Tak ani ja jemu nič nehovorím.
Dovtedy ste mali s deťmi dobrý vzťah?
Dobrý. Šak učil som ich na traktore, orať, siať, s motorovou pílou robiť, ako sa sviňa zabíja, rozoberá. Domáce práce. Nemohol som ich učiť pilotovať lietadlo, ktoré som nemal. Každému som zaplatil vodičský preukaz, horské bicykle som im nakúpil, jedenásť alebo dvanásť motoriek Pionierov, najstaršiemu som kúpil koňa za 16 a pol tisíca korún aj s parádnou vlečkou.
Aké veľké máte deti?
Dcéra bude mať tridsať, jeden chalanisko bude mať dvadsaťtri a ďalší dvadsaťjeden. Zostal so mnou bývať len najstarší syn Mário, 28-ročný.
Ako dlho ste boli ženatý?
Tridsať rokov. Keď odo mňa žena odišla, kúpil som nové dvere, novú podlahu, kuchyňu, elektrický sporák, dal som dom vymaľovať. Veril som, že sa ku mne aj s deťmi vráti.
A nič.
Nič, navyše si na mňa navymýšľala všelijaké hlúposti, že mám strelné zbrane, potom ma kvôli tomu brali aj kukláči.
Aké strelné zbrane?
Ja zbrane nemám rád, mám doma len dve vzduchovky, jatočnú pištoľ na svine a kukláči našli aj takú kostru štartovacej pištole, poplašnej. Chcel som chovať nemeckých ovčiakov a učiť ich aj na streľbu, tak som ju cez inzerát kúpil, no ten chlapík mi poslal len kostru, kohútik na špagáte a navrchu bol kúsok navarenej rúrky. Oni mi povedali, že to je zakázaná zbraň. Pritom to nebolo funkčné ani úplné, len črep. No a kvôli tomu na mňa žena zavolala kukláčov.
Aký trest ste za to dostali?
Ešte to pôjde všetko k súdu. Je to len výmysel, aj že som ich bil, jesť som im nedal. A na druhej strane ma vyšetrovali, že som ju týral s bravčovým mäsom, hovädzím, kačacím, kuracím a husacím.
Ako týral?
Že som ju nútil jesť to všetko. Ale ona je ,,cez Košice“.
Kedy vás čaká súd?
Teraz v novembri. Budem sa musieť kvôli tomu vrátiť z Nemecka, kam sa chystám za bratrancom.
Na návštevu?
Bratranec je na tom zdravotne veľmi zle, má dva hotely a už dávno chcel, aby som tam išiel za ním bývať, že mi niečo z toho dá, lebo nemá deti. Ale ja nechcem, nebudem sa na staré kolená učiť hotelierstvu a po nemecky. Potrebujem mať pokoj a po svojom boku nejaké pekné dievča.
Dámy, ktoré ste si z listov vybrali vo Farmárovi, vás, zdá sa, veľmi neoslnili.
No nie, nepreskočila ani iskrička, ani fakľa, ani oheň.
Ale od kolegu Štefana ste si zobrali silnú dvojku...
Nechal som si zo svojich len jednu, Máriu. Potom som si zobral tú, čo učí kukláčov karate a aikido a Janku, tej išla hubička jak šrotovník.
Neoľutovali ste?
Nie, prežil som, ani do zubov som nedostal, ani som im nedával svinské návrhy. Správal som sa k nim jak džentlmen a inteligent.
A v Drahovcich nie sú vhodné ženy, že musíte ísť loviť cez televíziu?
Ale čoby nie. Ale mám 56 rokov a ešte som sa nestretol s takou, čo by ma chcela.
Vy by ste zrejme chceli mladú.
Nie, o mladú mi nejde. Stačí, keď bude mať štyridsať. (smiech)
Aký je váš ideál ženy?
Kedysi som prežil veľkú lásku. Mal som 23 rokov, ona mala 18, no zomrela na leukémiu. Na jej hrobe som bol 28-krát. Mala čierne vlasy, modré oči, bola prsnatejšia, v drieku štíhlejšia. Nebála sa roboty. To je môj typ. Žena nesmie byť chladná, musí byť usmievavá, dobrého srdca.
Čo vlastne všetko chováte? Vraj ste v tomto medzi farmármi rekordérom...
Mám kačice, zajace, malé sliepky liliputky, veľké sliepky, psa, husi, troch kocúrov.
Aj záhradu?
Mám roľu, 95 metrov širokú, 387 metrov dlhú a tam by som chcel spraviť kozací ranč, len nemám na to financie. Zamestnal by som ľudí spod Tatier, vyrábali by sme poriadne syry. Je to veľmi zdravý nápad. Mal som tiež dva krásne kone, ale predal som ich, chcel by som si na jar kúpiť z Topoľčianok lipicanov. Mám veľký plán, v Piešťanoch na lodenici s kočom by som chcel voziť ľudí a peniaze posielať na detskú onkológiu do Bratislavy. Za euro dospelý alebo dieťa, do toho kočiara sa ich vojde aj pätnásť.
Vraj ste sa kedysi venovali kulturistike.
Nie celkom. Mal som strašne veľkú silu v rukách, cvičil som doma, dvíhal som taký veľký kameň. Ako osemnásťročný som dvihol nad seba 118 kilogramov. Doteraz banujem, že som nešiel robiť kulturistiku do klubu v Banskej Bystrici.
Už sme hovorili o vašich tetovaniach, všetky s náboženskou tematikou. Ste taký silne veriaci?
Celý život. Do kostola chodím každý týždeň. Je to sila. Nehovoria tam nič zlé, ľúbi sa mi to tam, je to tam v tom kostole stopercentné.
Na zoznamovacom večierku ste v televízii farmárkam rozprávali o tom, že ste napísali text pre Robbieho Williamsa a on sa vám ozval späť. To je váš spôsob žartovania?
Srandu som si nerobil. Nemôžem o tom viac rozprávať, ale rozhodne sa to vo februári, možno ma uvidíte v nejakom zahraničnom vysielaní, kde bude aj táto megahviezda.
A to ste mu napísali v slovenčine?
Áno a potom som išiel za jednou xy osobou, tá do preložila do angličtiny a poslalo sa mu to.
On vám potom odpísal?
Nie on, jeho hlavný manažér.
Že sa mu to páči?
Áno. Hovorím vážne.
Prečo ste si vybrali práve Robbieho Williamsa?
Lebo je potetovaný a už bol koľkokrát v blate a vždy sa z neho vytiahol. A takíto ľudia sa mi páčia.
Okrem piesňových textov vraj píšete najmä básne.
Všeličo píšem. Prečítam vám, mám tu niečo nahrubo spravené: ,,Volám, stále ťa volám. Najmenšiu hviezdičku na celom svete, najkrajšiu a najmilšiu. Túžim ťa mať vedľa seba, kočku. Držať ťa za ruku ráno, cez deň, v noci, v búrkach, mrazoch, keď slniečko svieti. Tvoj úsmev, dotknutie sa našich perí, všetky zemetrasenia zastaví. Nebudú už žiadne vojny...“ Čo poviete na to?
Silné slová...
Počkajte, ja vám dám teraz silných slov: ,,Ľadovce sa topia, tsunami chystá údery z mora, pripravené sú cyklón, tajfún, uragán. Musia zničiť ľudské trosky, čo ničia túto krásnu Zem. Ja, vládca morí a oceánov, ti vravím: vstaň a choď za ňou. Ty si rytier s veľkým srdcom, dušou čistou a veľkou mysľou...“
Toto ste recitovali farmárkam?
Nie. A potom kto by ich vyhnal odtiaľto? (smiech)
Ešte mi na záver povedzte, či farmárska šou splnila vaše očakávania.
Splnila a splnila by ešte viac, keby som vyhral ten traktor určený najsympatickejšiemu farmárovi, o ktorého sa hlasuje na internete.
Myslíte, že budete ľuďom dostatočne sympatický?
Ťažko povedať. Na ženy, ktoré som si k sebe pozval, som nekričal, robili sme len humor.
