Včera prišla svoj román o mileneckom pomere s Najväčším Čechom prezentovať na Bibliotéku do Bratislavy. Na dohodnuté stretnutie meškala. Pre zlomenú nohu prišla o barlách. Spisovateľka Irena Obermannová (49) v otvorenom rozhovore priznala, že viac ako noha ju trápi zlomené srdce. Zrada Václava Havla stále bolí. Napriek tomu, že pre Tajnú knihu veľa preplakala a mnoho ľudí sa jej otočilo chrbtom, plánuje jej voľné pokračovanie.
Mali ste nejaký úraz?
Stalo sa mi to úplne absurdne, keď som doma vstávala od počítača a zakopla som. Zlomila som si od nervozity nohu.
S Havlom ste sa stretli, keď ste mali zlomenú ruku. Evokuje to spomienky?
Tajná kniha začína zlomenou rukou. Chcela som začať chodiť na prechádzky, a práve teraz som si zlomila nohu. Je to znamenie, že som mala radšej ostať doma.
Prečo vznikla Tajná kniha o zakázanej láske?
Intenzívne som to riešila rok a pol, povedala som si, že mám právo na svoje pocity a zážitky. Rovnakú knihu by som napísala, aj keby som stretla robotníka a zamilovala sa doňho. Nedelím ľudí na významných a nevýznamných.
Na začiatku ste zatajovali, že Najväčší Čech opisovaný v knihe, je Václav Havel. Teraz otvorene priznávate, že ste boli jeho milenkou.
Po vydaní som bola pripravená to nepriznávať. Médiá riešili, či to je on, alebo nie. Potom, ako to vypuklo, som sa rozhodla priznať milostný pomer s ním.
Bola to však najväčšia životná láska, zakončená najlepšou knihou?
Ešte neumieram, takže možno niečo ešte napíšem a niekoho stretnem. Neviem, či to bola moja najväčšia životná láska. Bola to veľká láska a zatiaľ posledná.
Predstavovali ste si niekedy s Havlom spoločný život?
Nikdy som takto nerozmýšľala. Aj muži sú svojprávne bytosti a ja nikoho do ničoho nenútim a ani po tom netúžim. Som slobodná a na slobodu si potrpím.
Dúfali ste, že bude Havel niekedy len váš a opustí manželku?
Nie.
Nebáli ste sa, že sa to celé niekedy prevalí?
Samozrejme, že áno. No ja nie som vydatá.
Ešte stále Václava Havla milujete?
Skôr by som povedala, že nie. Pretože ma veľmi nahneval.
Ale kedysi ste ho milovali, však?
Áno, veľmi!
Čo ste si na spoločných stretnutiach najviac vážili?
Stala som sa jeho útočiskom, on je totiž veľmi mimoriadny. Útočiskom pred verejnosťou.
Kde ste sa najčastejšie stretávali?
U mňa doma, pretože, ako píšem, súkromný byt bol preňho ideálny spôsob, kde sa stretávať s priateľmi. Pretože inde naňho vždy všetci pozerali.
Bol romantik, alebo nepatrí do tejto kategórie mužov?
Myslím, že je romantik, ale veľmi nesmelý romantik.
V knihe opisujete, že na stretnutia často nosil šampanské. Zvykol doniesť aj nejaké kvety, alebo darčeky?
Nie, iba raz priniesol kvety.
V závere románu sa čitatelia dozvedajú, že posledný milostný pomer ste mali v jeho vile...
Na toto nebudem odpovedať.
Ako sa k vám správal, keď ste boli spolu?
Ľudia, ktorí ho poznajú, vedia, ako sa správa. Pri mne sa správal veľmi obyčajne, nežne a jemne.
Ako prejavoval city?
Bez slov.
Čo pre vás znamenal vzťah s Havlom? Románik, spestrenie dovtedajšieho života, alebo...?
To vôbec. Bolo to pre mňa veľmi zásadné životné stretnutie. Závratné stretnutie.
Všetky tie pocity, ktoré sú zachytené v knihe, sú skutočné?
Všetko, čo tam je, je pravdivé! Je to román napísaný mojou krvou, veľmi bolel. Obnažujem sa v ňom, svoje pocity, seba samotnú a svoju dušu. Je to pre mňa veľmi krehká vec.
Ľutujete niečo s odstupom času?
Vôbec to neľutujem, mám z toho radosť a teší ma to. Mám radosť, že som videla to, čo v Čechách po tom vypuklo. Mala som možnosť nahliadnuť do našej spoločnosti, ktorá sa mi teraz nejaví ako úplne pekná.
V knihe sa priznávate, že ste s exprezidentom konzultovali, či má kniha vyjsť. Dokonca ste mu ju osobne doniesli do kancelárie. Naznačil, že si neželá, aby uzrela svetlo sveta?
Je to veľmi chúlostivá otázka, nie kvôli mne. Nikdy sa nevyjadril, že nechce, aby kniha vyšla. Knihu čítal, niekoľkokrát sa o nej pochvalne vyjadril.
Ako ste sa potom cítili, keď román úplne zavrhol a dištancoval sa od neho?
Bolo mi veľmi ľúto, že zrazu nebol sám sebou. Bolo to v rozpore s tým, čo celý život hovoril a robil. Mala som pocit, že s tým škandálom, ktorý okolo toho vypukol, súviselo i to, že som žena. V Čechách existuje bezprávny druh, ktorý sa nazýva milenka a ten nesmie nič. Má len mlčať.
Ranila vás táto verejná zrada?
Áno ranilo, ale ešte viac ma ranilo, že zradil práve seba.
Ako ste čakali, že zareaguje?
Mrzelo ma, že to bola ako zrada od milenca. Ale omnoho viac ma trápila tá zrada od človeka, ktorého som si toľko vážila. Mrzí ma to hlavne kvôli nemu. Očakávala som, že bude noblesne mlčať, alebo že utrúsi niečo vtipného, ako to vie len on.
Čo ste si prežili po priznaní, že ste Havlovou milenkou?
Bola som na tom strašne zle. Dva týždne som si hovorila, že o tom budem mlčať, ale každý deň v novinách o tom niečo vyšlo, a niektorí ľudia mali potrebu kopnúť si.
Aký bol Havel milenec?
Na to nebudem odpovedať.
V knihe spomínate, že na verejnosti bol plachý, ale v intímnostiach bol búrlivý a vášnivý. Je to tak?
Nechcem sa baviť o svojom intímnom živote.
Uľavilo sa vám, keď to celé vyplávalo na povrch?
Strašne som nad tým uvažovala, či to mám vôbec priznať. Potom sa mi uľavilo, lebo zrazu všetko prestalo. Počas toho obdobia som vyplakala niekoľko morí.
Kniha končí neurčito, ľudia nevedia, ako to pokračovalo. Kto ukončil intímny vzťah?
Nehnevajte sa. Môj život je môj život a knižka je knižka.
Prestali ste si volávať, posielať listy?
Václav Havel bol istý čas vážne chorý. Nejako by som povedala, že zdravie to neumožnilo.
Myslíte si, že Havel mal aj iné milenky?
To sa spýtajte jeho. O tomto bolo napísaných veľa kníh a z ich obsahu je zrejmé, že áno! V tej svojej som nezverejnila obsah všetkých našich rozhovorov, lebo som to nepovažovala za správne. Ja som si na neho nevyčlenila nárok, že ho budem vlastniť. Rovnako som nechcela, aby si on robil nároky na moje myšlienky a na to, čo môžem robiť.
Báli ste sa o neho, keď ste spolu trávili toľko času?
Ale áno, bála som sa o neho. Veľmi som sa oňho bála.
Stále máte Havlovu fotografiu v byte?
To je správna otázka, nie, už som ju dala dole. Už som sa na ňu nechcela pozerať.
Zahodili ste ju, alebo len odložili na povalu?
Nezahodila, len odložila. Môj prvý manžel pred rozvodom roztrhal spoločné fotky. Ja také veci nerobím. Verím, že k tej fotke nájdem ešte vzťah a bude to pre mňa spomienka.
Stretli ste sa od vyjdenia románu?
Nie, odvtedy sme sa nevideli.
Nechcete ho vyhľadať a vydiskutovať si to?
O tom som uvažovala, ale nechcem to urobiť. Určite nie teraz. Vlastne neviem, čím to je, ale asi sa na neho hnevám ako na človeka. Ešte na to nie som dostatočne silná. No časom to nevylučujem. Problémom sú skôr moje srdce a pocity.
Knihe sa veľmi darí, koľko ste na nej zarobili?
Nedá sa to presne zistiť a ťažko sa to vyčísľuje. Je to absurdná suma, na knižkách sa proste nebohatne. Doteraz to bolo 100-tisíc českých korún, čo je za rok a pol luxus.
Neuvažovali ste nad filmovým spracovaním tejto knihy?
Bola som oslovená českým producentom. Zaujímal sa o práva na film, ale dohodli sme sa, že to chce ešte odstup.
Potom čo vznikla Tajná kniha, ešte niečo napíšete?
Začala som písať už dve knihy, ale zatiaľ sú vo fáze poznámok. Jedna je voľným pokračovaním Tajnej knihy, ale teraz ju písať nebudem. Zostane v poznámkach a odpočinie si. Začala som písať jeden príbeh o žene a jej zlom synovi.
