Raketoplán Atlantis so štvorčlennou posádkou pristál na Kennedyho vesmírnom stredisku po návrate z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), kam dopravil zásoby na celý rok a naopak naložil odpad a nepotrebný materiál.
Posledná misia Atlantisu trvala 12 dní a 18 hodín. "Pristátie je venované všetkým mužom a ženám, ktorí za 30 rokov pracovali na programe raketoplánov," povedal jeden zo zástupcov NASA tesne po tom, čo Atlantis dosiahol pevnú zem.
Technici a odborníci boli z úspešného pristátia nadšení a poriadne to oslávili. Do sály letovej kontroly priniesli tortu, na ktorej bola zmenšenina raketoplánu.
VIDEO: Pristávanie raketoplánu Atlantis. (pre zapnutie prenosu kliknite na šípku vo videu)
Celkovo 135. misia raketoplánu bola aj posledná. Atlantis sa tak stane múzejným exponátom rovnako ako raketoplány Discovery a Endeavour.
USA končí program raketoplánov kvôli príliš vysokým nákladom. V najbližších dňoch budú amerických astronautov na obežnú dráhu dopravovať ruské lode Sojuz.
Čo ste o raketoplánoch (možno) nevedeli
- Raketoplán je opakovane používateľná vesmírna loď (anglicky Space Shuttle, čosi ako vesmírna kyvadlová doprava), ktorá mala podľa pôvodných plánov zahájiť éru pravidelného cestovania do vesmíru (niekoľkokrát do mesiaca). Kvôli obmedzeným financiám sa za 30 rokov prevádzky raketoplánu uskutočnili zhruba štyri lety ročne.
- Do vesmíru letelo celkom päť amerických raketoplánov, ktoré uskutočnili 133 úspešných misií (vrátane poslednej misie Atlantisu). Ďalšie dve misie skončili tragédiou - jedna pri štarte (Challenger 28. januára 1986), druhá pri pristátí (Columbia 1. februára 2003). Vo vesmíre strávili americké raketoplány 1333 dní, teda viac než tri a pol roka.
- Program raketoplánov zahájil Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v roku 1972. V roku 1977 uskutočnil niekoľko skúšok v atmosfére s raketoplánom Enterprise a ako prvý letel do vesmíru raketoplán Columbia v apríli 1981. Ako posledný sa z vesmíru vracia raketoplán Atlantis.
- Raketoplány dopravili na obežnú dráhu tucty družíc a vedeckých zariadení, vrátane Hubbleovho teleskopu, röntgenového observatória Chandra či sond Magellan, Galileo a Odysseus. Lietali k ruskej vesmírnej stanici Mir a od roku 1998 dopravovali materiál a posádku k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS).
- Po ukončení letov raketoplánov chce NASA využívať na cesty do vesmíru raketu Ares a kozmickú loď Orion, ktoré by mohli byť pripravené na tento účel najskôr v roku 2015. Do tej doby bude pri letoch k ISS závislá na ruských raketách Sojuz.
- Raketoplán vzlietne podobne ako raketa, kolmo nahor. Asi po dvoch minútach sú prídavné motory odhodené a na padáku sa znesú k Zemi, aby mohli byť znovu použité. Po vyčerpaní pohonných hmôt z prídavnej nádrže je odhodená a zhorí v atmosfére. Späť na Zem pristáva hlavná časť raketoplánu, dlhá 37 metrov a vysoká 17 metrov, kĺzavým pohybom ako lietadlo.
- Hlavnou časťou raketoplánu je tzv. družicový stupeň (orbiter) v tvare lietadla, ktorý má vpredu kabínu pre posádku a vzadu nákladový priestor. Orbiter je pri štarte uchytený na vonkajšej nádrži s kvapalným vodíkom a kyslíkom, ktorými sú poháňané tri hlavné motory. Po stranách nádrže sú dva pomocné valcovité raketové motory na pevné palivo.
- Do vesmíru letel ako prvý raketoplán Columbia, ktorého štart 12. apríla 1981 sledovali milióny ľudí. Celkom uskutočnil raketoplán Columbia 28 letov a vo vesmíre strávil 300 dní. Jeho posledný let skončil 1. februára 2003 tragicky. Pred pristátím na Floride sa stroj vysoko v atmosfére roztrhol v plameňoch, posádka (šesť Američanov a prvý Izraelčan v kozme Ilan Ramon) zahynula.
- Druhým raketoplánom bol Challenger, ktorý do vesmíru po prvý raz vzlietol 4. apríla 1983. Celkom absolvoval deväť misií (62 dní vo vesmíre), pri desiatej 28. januára 1986 krátko po štarte explodoval a zrútil sa do mora. Sedemčlenná posádka zahynula.
- Ako tretí vzlietol do vesmíru 30. augusta 1984 raketoplán Discovery, ktorý drží niekoľko rekordov - napríklad počtom letov či najväčším počtom ľudí, ktorých vyniesol na obežnú dráhu, vrátane najstaršieho astronauta vo vesmíre. Ako prvý "odchytil" v kozme družicu a priviezol ju na Zem. V roku 1990 dopravil na obežnú dráhu Hubbleov vesmírny teleskop a v roku 1995 ho ako prvý raketoplán pilotovala žena Eileen Collinsová.
- Štvrtým sa stal v októbri 1985 raketoplán Atlantis, ktorý od tej doby uskutočnil 33 misií a vo vesmíre strávil 307 dní. Najmladší raketoplán Endeavour lietal do vesmíru od mája 1992 do mája 2011, 25-krát, strávil tam 299 dní.
