„Asi pred 20 rokmi mi povedal – lietam a počítam s tým, že raz nemusím pristáť,“ prezradil Jozef Maňko, kňaz a dlhoročný kamarát Rudolfa Tarasoviča. Pilot, ktorý bol aj inštruktorom mladých nádejných letcov a úzkostlivo dbal na predpisy, sa nevrátil zo zdanlivo jednoduchého letu. Jeho úlohou bolo práškovať pole na južnom Zemplíne. Lietadlo, ktoré pilotoval, sa však zachytilo o drôty elektrického vedenia.
Doteraz si nik nevie vysvetliť, ako je to možné. „Vychoval desiatky mladých letcov. Každému zdôrazňoval, že aj malá chyba môže mať za následok tragický koniec. Nemôžem uveriť, že sa toto stalo práve Rudovi, ktorý bol vzorom pre mnohých letcov nielen v Prešove či na východnom Slovensku,“ so slzami v očiach podotkol Tarasovičov kamarát Jaroslav Šurkala. Prešovského pilota si prišiel uctiť aj šéf slovenských aeroklubov Ján Mikuš.
„Rudko, budeme na teba vždy spomínať s úctou a uznaním. Teraz si pripravený na posledný let a symbolicky ti želám šťastné pristátie,“ za všetkých vyslovil svoje pocity J. Mikuš. „Rudovo krédo sa zhodovalo s tým, čo raz povedal Charles Lindbergh, prvý letec, ktorý preletel Atlantický oceán – poznanie, sloboda, krása, láska a dobrodružstvo. Tak ako žil aj zomrel,“ zakončil šéf slovenských aeroklubov. Telo R. Tarasoviča spopolnia a uložia na prešovskom cintoríne v urnovom háji.
