Súdny dvor Európskej únie totiž rozhodol, že o príspevok môže požiadať každý občan EÚ, ktorý pracoval v bývalom Československu a má nárok na československý dôchodok, ale zároveň dostáva vo svojej krajine penziu nižšiu, než by dostával podľa českých prepočtov. Informovali o tom české Lidové noviny. Odhady, koľko by Česko mohlo zaplatiť, sa líšia. Najvyšší správny súd bude na konci augusta riešiť prípad ženy, ktorá o príspevok žiada.
Česi, ktorí pracovali pred rozpadom federálneho štátu na Slovensku, dostávajú nižší dôchodok a Česko im ho kompenzuje. Po vstupu Česka do EÚ sa proti tejto praxi postavil Najvyšší správny súd (NSS) s tým, že poskytovať príspevky len Čechom nejde, pretože to diskriminuje ostatných občanov EÚ. Pri riešení prípadu Češky Marie Landtovej sa preto NSS obrátil na európsky súdny dvor. Ten nedávno rozhodol, že táto prax je síce prípustná, no diskriminuje občanov všetkých ostatných krajín EÚ. Slovenské penzisti by tak teraz mohli žiadať od Česka kompenzáciu a dorovnanie svojho dôchodku.
"Pre český dôchodkový systém by to mohlo znamenať dopady vo výške až desiatok miliárd českých korún ročne - to bude ale závisieť na budúcom vývoji výšky českých a slovenských dôchodkov pri zohľadnení vývoja kurzu koruny k euru," povedala hovorkyňa ministerstva práce a sociálnych vecí Viktorie Plívová. Podľa Pavla Kantoříka z úradu ombudsmana, ktorý sa zaoberá dôchodkami, je však odhad ministerstva nadsadený.
Koľko z 953-tisíc slovenských dôchodcov by mohlo príspevok dostať, nie je jasné. Sudca Jaroslav Vlašín z Najvyššieho správneho súdu, ktorého senát podanie predbežnej otázky na súdny dvor EÚ inicioval, si myslí, že nárok má každý slovenský dôchodca, ktorý šiel do penzie po rozpade federácie a počas trvania Československa si odpracoval 25 rokov.
