Iveta tvrdí, že jej psychický stav a náladovosť sú dôsledkom iba pomerov v rodine. Aj keď sa v minulosti jej rodina vyjadrila, že za Ivetou stojí, podľa speváčky tomu tak nie je a s nikým sa poriadne nestretáva. Iveta sa cíti byť poznamenaná tým, že detstvo strávila v tieni svojej staršej sestry, dvojčaťa Ivany, ktorú vraj matka vždy uprednostňovala.
„Mama mi dala najavo, že vlastne nepatrím do rodiny. Bola som vždy tá druhá z dvojčiat. Tá nechcená,“ povedala Iveta pre český magazín Dnes. Celý život považuje za jeden veľký boj a matkina výchova mala za následok jej nízke sebavedomie a neustály pocit viny.
„Mala ťažký pôrod, pretože som po ňom bola vlastne mŕtva. Nebilo mi srdce,“ popísala Iveta svoj tragický príchod na svet. Kvôli neprístupnosti matky sa tak vraj potom naučila potláčať vlastné pocity a nemohla o nich verejne hovoriť.
Problémy mala aj neskôr, keď niečo potrebovala, musela si pomôcť sama. „Často som ju prosila, nech príde. Nebola schopná nastúpiť do autobusu či vlaku, keďže bývala na dedine. Raz mal Artur ťažkú chrípku a ja som musela ísť na koncert. Povedala mi, že nepríde, lebo má v skleníku paradajky a nemá ich kto polievať. Bolo jej to prednejšie,“ tvrdí Iveta, ktorá sa málo stýka aj so sestrou Ivanou. Tá žije vo Švajčiarsku, do rodných Čiech chodí už len sporadicky a ani nesleduje to, ako sa kariéra jej sestry vyvíja.
