Legendárna Paveleková: Už nikdy nikde hrať nebudem, skončila som!

Chýbal len pán prezident a minister kultúry so šéfmi divadiel sa s blahoželaním oneskorili. Aj keď oslava nebola honosná ako v prípade českej herečky Jiřiny Bohdalovej, nechýbali zábava, dobrá nálada a spomienky. Milan Kňažko ju vraj kedysi nosil na rukách a žiarlil na Jožka.

Na začiatku júna oslávila herecká diva Magda Paveleková svoju osemdesiatku. Oslava síce nebola veľkolepou a honosnou udalosťou, kde by sa stretla spoločenská smotánka, ale na pani Majdu si spomenulo vyše dvesto jej priateľov, kolegov i vďačných divákov, ktorých na javisku i v televízii zabávala viac ako šesťdesiat rokov.

Závidela Bohdalovej

„Volali mi, písali a blahoželali priatelia, známi i neznámi ľudia. Dva telefóny boli sústavne v prevádzke, že mi s nimi musel pomáhať vnuk. Oslavovala som celý mesiac,“ hovorí spokojne umelkyňa. Hoci jej chceli kolegyne z muzikálu Mníšky vystrojiť v divadle oslavu, odmietla. „Závidela som trošku českej kolegyni Jiřine Bohdalovej, akú parádu jej vystrojili, ale ja som to nechcela. Všetky osobné gratulácie som prijímala v skupinkách v mojom obľúbenom klube v Studenom. Keby prišli všetci naraz, kto by si pamätal, čo mi kto povedal a priniesol,“ smeje sa herečka.

Prezident na ňu zabudol

Jiřina Bohdalová sa dočkala blahoželania z hradu od samého Václava Klausa. Spomenul si na Magdu Pavelekovú u nás prezident Gašparovič? „Nie, ten má dosť iných starostí, ale spomenul si na mňa minister kultúry, aj keď dva týždne po narodeninách.“ A nebol jediným oneskorencom. Smutné je, že gratulácie prišli dávno po narodeninách aj z divadiel, kde dlhé roky hrávala. Ale pani Majda ťažké srdce nemá, prežila horšie veci...

Aj keď darčeky všetkým nosiť zakázala, predsa sa len z tých, ktoré dostala, teší. „Manžel s vnukmi mi podarovali nádherný prsteň s ružovým očkom, pretože ružovú milujem. Od kamarátok som dostala dva páry náušníc od Swarovského, ružový klobúk i hodinky od slečny z banky. Čakala som, kým ma vybaví pri okienku. Aby reč nestála, pochválila som jej hodinky. A viete, čo urobila? Dala mi ich. Vraj nech si ich nechám, keď sa mi tak páčia, lebo vie, že budem mať narodeniny. Tak som si ich vzala,“ priznáva oslávenkyňa.

Dvetisíc premiér

Ešte nie je tomu ani rok, čo s herectvom Magda Paveleková skončila pre zdravotné problémy. „Moje telo si povedalo dosť. Skoro som však odpadla, keď som si v jednej brožúre prečítala, že som mala počas hereckej kariéry dvetisíc premiér a ešte som hosťovala v divadlách, robila pre televíziu a nakrúcala filmy. Dokonca aj také, ktoré nikdy diváci nevideli. Napríklad ,Vánoce s Alžbetou', kde som hrala s Vladom Müllerom. Mala som tam zabiť kapra, ale nemohla som, aj keď na mňa režisér nakričal. Nakoniec to musel urobiť za mňa niekto iný.“

Žiarlivý Kňažko

Obľúbenou postavou pre ňu bola každá, ktorú práve hrala. „Obišla ma len Júlia zaľúbená do Rómea,“ smeje sa. Učiť sa texty bola vraj drina, ale v divadle bola vždy veľká psina.

"Veľa som sa nasmiala. Hrávali sme v Astorke a stačilo, keď niekto zareval, že ide Kňažko a ja som už bola nelepená na stene. Bol karatista a mal veľmi silné ruky. Raz ma schytil do náručia a bežal so mnou na javisko. Ja som vrieskala, on sa rehotal. Neviem, ako by sa to skončilo, keby ma pustil na zem. Keď ma položil na javisko, hovorila som mu, nech to nerobí, lebo sa zbláznim. A on mi na to: Pani Majda, pokiaľ sa my dvaja nezoberieme, stále budú reči," spomína s úsmevom komička.

A veľmi pekné podľa nej boli aj zájazdy na Novej scéne. "Pred Nitrou vždy na poliach lietali dravé vtáky. Vždy som sa postavila a hovorila, že ma príde pozdraviť jeden z nich, Jožko. Pán šofér spomalil a pýtal sa, kde ho mám. A on naozaj okolo preletel. Nato Kňažko zahlásil: ,Raz toho vtáka zabijem, taký som na neho žiarlivý.' Tak tento život mi trošku chýba, ale našťastie spomienky mi zostali."

Herecký chlebíček

Začiatky hereckej kariéry však neboli najľahšie. „Od šestnástich rokov som hrávala v nitrianskom divadle. Prvé dva roky sme s kolegyňami bývali v izbičke v divadle, kde nebolo kúrenie. Keď sme prišli zo zájazdu, tak sme sa naobliekali a išli spať. Žiadna hygiena, zamrzli by sme. Do poriadku sme sa dávali až na druhý deň u kamarátok, ktoré mali teplú vodu a teplo v byte. Ale kým je človek mladý, zvládne všetko. Najhoršie to bolo s jedlom. Vždy som bola veľmi chudučká a vždy hladná. V divadle sme neraňajkovali, nemali sme na to peniaze. Ako elévky sme veľmi málo zarábali. Keď sme začali chodiť na stravu do jedálne, kuchárky už poznali, aké sme vyhladované. Tá najhustejšia polievka v miske vždy putovala na náš stôl. Keby mi ju bol chcel niekto vziať, asi ho zabijem,“ smeje sa.

„Do háčkovaných tašiek sme potajme pchali chlieb, ale nad tým sa už nikto nepozastavil. K tomu sme si kúpili lekvár a napchávali sa.“

Opona sa zatvára

Magda Paveleková hovorí, že sa jej počas kariéry nikdy neušla zlá kritika. "A už ju ani nedostanem," smeje sa. "Nebudem viac platiť dane, nebudem platiť nemocenskú, pretože ja už nikdy nikde nebudem hrať. Týmto som skončila. A preto je toto aj môj posledný rozhovor. Raz si budete ešte spomínať, keď umriem, že ste boli posledná, kto s Pavelekovou robil rozhovor. Ja sa už nepotrebujem zviditeľňovať. Nič múdrejšieho už nepoviem. Poprípade ak vy ešte budete žiť, môžete prísť na moju deväťdesiatku a ja tento sľub poruším," dodáva na záver so smiechom pani Majda.