Na minulotýždňovej konferencii Americkej astronomickej spoločnosti v Bostone to oznámil tím Neila Gehrelsa z Goddardovho centra kozmických letov v Greenbelte. Neil Gehrels pôsobí ako vedecký šéf tímu satelitu Swift, vypusteného v roku 2004. Ten zachytil 29. apríla 2009 približne päťsekundový záblesk žiarenia gama so zdrojom, ktorý sa premieta do súhvezdia Loveckých psov (Canes Venatici). Keďže išlo o druhý taký záblesk pozorovaný v ten deň, dostal podľa zvyčajného odborného úzu označenie GRB 090429B.
Inkriminovaná hviezda mala približne 30 hmotností Slnka a jej katastrofickým kolapsom, ktorý sa navonok prejavil ako GRB, podľa všetkého vznikla čierna diera.
"Na tomto jave však nie je ani tak dôležité, čo sa stalo, ako to, kde sa to stalo. GRB 090429B totiž vybuchol na samej hranici kozmu, pričom išlo o jednu z najskorších hviezd, ktoré sa utvorili v našom vesmíre," povedal Gehrels.
GRB 090429B sa nachádza vo vzdialenosti 13,14 miliardy svetelných rokov. Zachytené svetlo vyžiaril v dobe, keď mal vesmír iba 520 miliónov rokov. Ukázala to dvojročná analýza údajov o jeho zvyškovej žiare.
Vzdialenostným rekordmanom spomedzi GRB bol v poslednom čase dlho jav zo 4. septembra 2005, ktorý vybuchol 12,77 miliardy svetelných rokov od nás.
O tento primát ho pripravil GRB 090423, vzdialený 13,04 miliardy svetelných rokov, zhodou okolností zachytený iba šesť dní pred najnovším rekordmanom.
GRB sú najväčšie vesmírne výbuchy pozorované na hviezdnej úrovni. Počas niekoľkých sekúnd sa pri nich vyžiari viac energie, ako vydá hviezda typu nášho Slnka za celú svoju existenciu, ktorá trvá približne desať miliárd rokov.
Z masívnej hviezdy sa po nich zvýši čierna diera obklopená hustým diskom horúceho plynu, ktorý na ňu dopadá. Časť tejto hmoty vytvára dva protichodné prúdy vysokoenergetických častíc, pohybujúcich sa rýchlosťou až 99,9 percenta rýchlosti svetla. Vlastný GRB vzniká vtedy, keď tieto prúdy prerazia povrch kolabujúcej hviezdy. Zvyšková žiara zasa vtedy, keď narazia na plyn, ktorý z hviezdy unikol v minulosti.
Práve na základe pozorovania zvyškovej žiary ďalekohľadmi Gemini-North a UKIF na havajskom observatóriu Mauna Kea vedci dospeli k určeniu novej rekordnej vzdialenosti GRB 090429B. Odvodili ju z tzv. červeného posunu (posunu znakov v rozloženom svetle objektu k dlhším vlnovým dĺžkam), ktorý mal hodnotu 9,4.
