Nie na všetkých úpravách sa však ministerstvo práce dohodlo so zamestnávateľmi a s odborármi. Našli sa však zmeny, s ktorými súhlasia všetci. O tých ďalších ešte musia diskutovať. Podobu nového Zákonníka však ešte bude musieť schváliť parlament. Ak všetko pôjde tak, ako si naplánovali, úpravy v pracovnom práve na nás čakajú od začiatku augusta tohto roku. Prinášame vám to najdôležitejšie, čo vás čaká.
Vedúci ukladá úlohy
Novela Zákonníka práce definuje, kto je vedúci zamestnanec. Je ním ten, kto na jednotlivých stupňoch riadenia určuje a ukladá podriadeným pracovné úlohy. Organizuje, riadi a kontroluje ich prácu. Ministerstvo chce v zákone priradiť túto skupinu k zdravotníkom, čo sa týka rozšírenia pracovného času. Potom by mohli za týždeň najviac počas 4 mesiacov pracovať spolu s nadčasmi maximálne až do 56 hodín.
Vrátite odstupné
Po skončení pracovného pomeru dostanete odstupné. Ak sa však opäť vrátite k tomu istému zamestnávateľovi, budete musieť odstupné vrátiť. Stane sa tak však iba vtedy, keď znovu začnete u bývalého zamestnávateľa pracovať v čase, za ktorý ste dostali odstupné. Takže ak máte odstupné za dva mesiace a vrátite sa až po ich uplynutí, nevraciate nič. Ak sa však vrátite už po mesiaci, strhnú vám z platu peniaze za mesiac.
Výpoveď v skúšobnej lehote
V súčasnosti platí, že počas trvania skúšobnej lehoty môžu kedykoľvek bez udania dôvodu skončiť pomer zamestnanec aj zamestnávateľ. To sa v novom Zákonníku práce meniť nebude. Podľa nového však s dojčiacou či tehotnou ženou bude možné ukončiť pracovný pomer iba v prípade, že jej bude udaný dôvod.
Dvaja na jedno pracovné miesto
Zamestnávateľ bude môcť vytvoriť tzv. spoločné pracovné miesto. V praxi to bude znamenať, že na spomínané pracovné miesto bude môcť zamestnávateľ zaradiť pracovníkov na kratší pracovný čas - jeden bude pracovať napríklad od 8. do 12. hodiny a druhý zamestnanec ho vystrieda od poludnia do 16. hodiny. Navrhovaná zmena bude výhodná najmä pre mamičky s deťmi či napríklad pre študentov.
Študentom do októbra
Zmeny v novom Zákonníku práce sa budú týkať aj študentov. Ak skončíte strednú školu a čakáte na prijatie na vysokú školu, doklad o tom, že na nej študujete, dostanete až v októbri. Podľa novely sa budete až do tohto mesiaca - teda do októbra – považovať za študenta. Takže budete môcť brigádovať ako študent a stále zostanete poistencom štátu.
Péenka dovolenku neskráti
Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie pracovnej neschopnosti vzniknutej kvôli zamestnávateľovi, t. j. pracovným úrazom či chorobou z povolania. V súčasnosti musíte mať na nárok na dovolenku odrobených aspoň 60 dní nepretržite.
Dovolenka až 5 týždňov
Nový Zákonník poteší ľudí, ktorí už prekročili vek 33 rokov. Ak ste totiž už dosiahli túto vekovú hranicu, pribudne vám týždeň dovolenky. Po účinnosti zákona budete mať nárok relaxovať až 5 týždňov z roka oproti súčasnému stavu, keď je potrebné doložiť dokladmi odrobených celých 15 rokov. Podľa ministerstva takáto byrokracia zbytočne zaťažuje nielen zamestnanca, ale aj samotného zamestnávateľa.
Zmeny v dovolenkách
Ak nevyčerpáte riadnu dovolenku, lebo ste na rodičovskej či materskej, neprepadne vám, ale si ju vyberiete po skončení iných dovoleniek. V prípade, keď si dovolenku nevyberiete pre výkon verejnej funkcie, môžete ju dostať po skončení jej výkonu. Bežne však platí, že ak si nevyčerpáte dovolenku do konca kalendárneho roka, môžete na ňu ísť do konca ďalšieho roka.
O čom sa nevedia sociálni partneri dohodnúť:
- Zmeny v skúšobnej lehote, či bude odstupňovaná podľa profesií, alebo zaradení.
- Dĺžka výpovednej lehoty a výška odstupného.
- Uvoľnenie zamestnancov na výkon funkcií v odboroch.
- Dĺžka týždenného pracovného času. Odbory navrhujú 35 hodín za týždeň.
Ako je to v zahraničí?
Skúšobná lehota
Maximálnu majú všetky členské štáty EÚ danú buď zákonom, alebo kolektívnou zmluvou. Sedem z členských štátov rozlišuje pri jej stanovení medzi nízkokvalifikovanými a vysokokvalifikovanými povolaniami. V ostatných krajinách sa pohybuje v rozmedzí 1 až 6 mesiacov.
Príklady:
Dánsko - pri robotníckych povolaniach 9 mesiacov, pri kvalifikovaných 12 mesiacov
Nemecko - najviac 6 mesiacov
Rakúsko - zvyčajne 1 mesiac
Holandsko - 2 mesiace
Slovensko - najviac 3 mesiace (ministerstvo navrhuje u manažérov posunutie na 6 mesiacov)
Výpovedná lehota a odstupné
Dĺžka výpovednej lehoty je v jednotlivých členských štátoch rozdielna a spravidla závisí od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa. Ministerstvo navrhuje odstupňovať dĺžku výpovednej lehoty aj u nás. Ak odrobíte menej ako rok, bola by len mesiac. Ak by trval pracovný pomer do 5 rokov, výpovedná lehota by bola ako v súčasnosti - 2 mesiace. Pri odpracovaní napríklad 15 rokov by však už bola 4 mesiace. Súbeh výpovednej lehoty a odstupného sa rezortu práce veľmi nepáči.
Odstupné v iných krajinách:
Dánsko - robotnícke profesie nemajú nárok na odstupné, pri kvalifikovaných povolaniach do 12 odpracovaných rokov je 1-mesačné odstupné, do 15 rokov 2-mesačné odstupné, do 18 rokov 3-mesačné odstupné, súbeh s výpovednou lehotou nie je možný.
Nemecko – obvykle je za každý odpracovaný rok polmesačné odstupné, súbeh s výpovednou lehotou nie je možný.
