Dva roky od svadby bývali manželia a ich vtedy 14-mesačný syn v typickom dedinskom dome so zasklenou verandou. V zadnej izbe domu v Branči (okres Nitra) býval dedko, ktorý sa so svojou ženou počas jej života staral o jediného vnuka. Starký po smrti ženy svoju polovicu domu prepísal na vnuka s právom doživotného užívania. Starý pán sa na nedostatočnú opateru neraz sťažoval. "Vnukova manželka mi nedovolila na dvore robiť, čo som chcel. Raz ma dokonca jeho žena kopla do brucha. Vnuk mi popálil všetky úle," vyratúval dedko, ktorý vedel, že vnukova žena je tehotná. Náhly odchod mladých do Nitry starého muža prekvapil. Až neskôr pochopil, prečo mladí odišli do okresného sídla.
Mladá žena chodila na ulicu iba zriedka. Dieťa po pôrode zabalila do handry a prikryla dekami. O niekoľko dní ju ľudia videli páliť odpad v záhrade. Nikto vtedy netušil, že sa snaží spáliť aj svoje dieťa. "Keď idem okolo toho domu, ktorý už majú iní majitelia, vždy si spomeniem na nepríjemný zápach, ktorý sa šíril v ten deň z ich záhrady," vraví pani (56), ktorá si na drámu spomína veľmi dobre.
Súd vrahyňu poslal do väzenia na 12 rokov. "Po 9,5 roku ju z väzenia pustili na slobodu. Do Branča sa už nevrátila. Dedko zomrel, dom už má nový vlastník. Rovnako sa z dediny odsťahoval aj jej manžel spolu s vtedy malým synom. Oženil sa a býva neďaleko," povedala pani z Branča, ktorá počínanie vtedy mladej ženy nechápe. "A nechápem to ani dnes," dodala.
