Ľudia ho milovali pre jeho ľudskosť a neformálnosť, všade, kam pricestoval, vítali ho státisícové zástupy veriacich. Nečudo, že už pár týždňov po jeho smrti katolícka cirkev spustila proces na vyhlásenie Jána Pavla II. za svätého. A jeho prvý stupeň, blahorečenie, vyvrcholí 1. mája.
Mal byť divadelník
Karol Wojtila sa narodil 18. mája 1920 vo Wadowiciach pri Krakove. Bol výborným žiakom, vynikal najmä v jazykoch a k viere mal blízko už na gymnáziu. Jeho láskou sa však stalo divadlo. Počas druhej svetovej vojny sa Wojtila spojil s podzemnou katolíckou organizáciou, ktorá sa snažila zachraňovať Židov. V roku 1941 s priateľmi založil divadlo, no o dva roky neskôr umelecké smerovanie nadobro opustil - rozhodol sa pre teológiu.
Pápežom Slovan
V roku 1946 ho vysvätili za kňaza a o dvanásť rokov neskôr sa stal biskupom. Počas koncilu v roku 1963 ho vtedajší pápež vymenoval za krakovského arcibiskupa, o štyri roky už bol kardinálom. V roku 1978 zvolili za pápeža Jána Pavla I. kardinála Lucianiho. Ten však po 33 dňoch vo funkcii zomrel a jeho nástupcom sa stal 58-ročný Wojtila. Na pápežské kreslo zasadol prvý Netalian po 455 rokoch a slovanské národy získali „svojho“ prvého pápeža v dejinách.
Priznal veľké chyby
Wojtila prijal meno Ján Pavol II. Rýchlo sa stal populárnym na celom svete. Absolvoval vyše 100 zahraničných ciest a všade ho vítali obrovské davy ľudí. Hoci bol v otázkach interrupcie, eutanázie, homosexuality a antikoncepcie bol konzervatívny, ľudia ho považovali za moderného a veľmi ľudského pápeža. K jeho plusom sa ráta, že sa ospravedlnil za chyby cirkvi z minulosti - za upálenie Jana Husa, prenasledovanie Galileiho, nečinnosť cirkvi počas holokaustu, historické znevažovanie žien či za účasť cirkvi v obchode s otrokmi...
Smrť v pätách
Ľudia ho milovali, ale mal aj nepriateľov... 13. mája v roku 1981 sa ho počas zdravenia veriacich na Námestí sv. Petra vo Vatikáne pokúsil zastreliť Turek Mehnet Ali Agca. Hoci ho takmer zabil, pápež bol pripravený nastaviť mu druhú tvár a dva roky po útoku ho navštívil vo väzení. Po 24 rokoch sa podarilo vyšetriť, že za atentátom stála sovietska tajná služba KGB, ktorej pápež, pôvodom z komunistickej krajiny, prekážal.
Trikrát na Slovensku
Ján Pavol II. do východoeurópskych krajín vycestoval až po páde komunizmu. Na Slovensko prišiel prvý raz v roku 1990, vtedy celebroval omšu na letisku vo Vajnoroch. V roku 1995 navštívil niekoľko miest od Bratislavy až po Prešov. V roku 2003 na veľkej omši v bratislavskej Petržalke blahorečil mučeníkov komunistického režimu - Vasiľa Hopka a Zdenku Schelingovú.
Chorý a vyčerpaný
Keď nastupoval do úradu, bol to zdravý človek plný síl, ktorý mal rád turistiku i šport. Pokus o atentát a roky náročného pápežského úradu na jeho zdraví zanechali nezmazateľné stopy - nádor na hrubom čreve, vykĺbené rameno, zlomená stehenná kosť, od roku 2001 Parkinsonova choroba. Mesiac pred smrťou mu museli pri zápale pľúc urobiť tracheotómiu. Zomrel vo Vatikáne 2. apríla 2005, v posledných hodinách sa zaňho na Námestí sv. Petra modlili desaťtisíce veriacich.
Na ceste za svätosťou
Ľudia si veľmi želali, aby Jána Pavla II. cirkev vyhlásila za svätého ihneď po jeho smrti. On sám počas svojho pontifikátu blahorečil 1 340 ľudí, čo je viac, ako pred ním stihol ktorýkoľvek iný pápež.
Proces vyhlásenia za svätého má však svoje pravidlá. Prvým stupňom je blahorečenie, ktorého podmienkou je život v utrpení alebo zázrak. Vatikánski teológovia ho Jánovi Pavlovi II. priznali, hoci ho vlastne „učinil“ až po svojej smrti. Bolo ním vyliečenie rádovej sestry Marie Simon-Pierrovej trpiacej Parkinsonovou chorobou po tom, ako sa dva mesiace po jeho smrti začala k nemu modliť. Na to, aby sa stal svätým, však bude potrebovať ešte dva zázraky.
