Na nich oslavuje svoju poslednú vraždu priamo pred kamerou, ktorá monitoruje vnútorné priestory domu. Zábery zverejnil britský denník Daily Mail.
Nikdy doteraz sa neobjavili také zábery z vraždy, ako sú tieto. Kamera na chodbe bytu sériového vraha jasne ukazuje tvár študenta skrivenú hnevom predtým ako napadne prostitútku Suzanne Blamiresovú kušom a nôž jej zabodne do hlavy.
Keď Suzanne Blamiresová nastupovala s Griffthom do výťahu netušila, čo ju čaká.
O chvíľu neskôr, keď sa uistil, že vražda bola zaznamenaná na film, sa začne pred kamerou prechádzať a v ruke drží kušu a máva ním ako na počesť víťazstva.
Okrem toho ukáže obscénne gesto so zdvihnutým prostredníkom a vychádza von z budovy, aby pohľadal svoju ďalšiu obeť.
Políciu zavolal Peter Gee, domovník v dome, kde sa stala vražda. Ten si po nástupe do pondelkovej služby prehral všetky videá, ktoré cez víkend zaznamenala priemyselná kamera v dome.
Griffith, ktorý chcel získať doktorát v oblasti histórie vrážd, bol vo svojom byte, kde čakal, kým ho prídu zatknúť policajti. Keď ich začul, dokonca zavolala: „Som tu. Som Usáma Bin Ládin.“
Minulý týždeň bol 40-ročný Griffith zatvorený na zvyšok života, potom čo sa priznal k vražde Suzzane Blamiresovej a ďalších dvoch prostitútok.
Rozsekal ich telá vo svojej kúpeľni „bitúnku“ a jedol mäso z niektorých častí predtým, ako ostatné zničil. Polícii povedal, že zabil množstvo žien.
Polícia dúfala, že sa jej podarí zistiť, koľko ďalších vrážd má muž na svedomí, no ten začal odmietať jedlo aj tekutiny a zrejme sa snaží vyhladovieť na smrť.
Na záberoch priemyselnej kamery je vidieť, že Suzanne Blamiresová išla s Griffithom dobrovoľne aj do jeho bytu. O chvíľu z neho však s panikou vybehla. Pred vrahom však nemala žiadnu šancu. Ten dokonca priamo do kamery vystavuje svoju kušu, ktorou napadol prostitútku.
Čo ukázala kamera
Priemyselná kamera číslo 14 z Holmfield Court ukazuje Griffitha ako prichádza do bytu spolu so Suzanne Blamiresovou 22. mája. Na záberoch je vidieť, že sa rozprávajú, idú po chodbe a žena nakoniec dobrovoľne vošla do mužovho bytu. O niekoľko minút neskôr uteká vystrašená Suzanne Blamiresová chodbou, prenasledovaná vrahom v čiernych rukavicich, ktorý cerí zuby a vrčí ako zviera. Pred kamerami prebieha súboj. Blamiresová spadla na zem. Na nezverejnených obrázkoch je vidieť, ako Griffith ťahá jej telo naspäť k svojmu bytu. S kušou jej strelil najskôr do tela, potom do hlavy. Jej telo vtiahol naspäť do bytu a potom sa triumfálne postavil pred kameru.
Zábery z nasledujúcich dní ukazovali, ako vychádza z bytu s čiernym plastikovým vrecom na pleci, ktoré vyzerá byť poriadne ťažké. Ostatky tela Suzanne Blamiresovej nakoniec hodil do rieky. Policajti neskôr našli 81 častí jej tela v rieke, vrátane jej rúk a hlavy, z ktorej ešte stále trčal zabodnutý nôž. Časti tela ďalšej obete sa tiež našli v blízkosti tohto miesta.
Keď sa polícia Griffitha spýtala, koľko žien zabil, dvihol šesť prstov a povedal: „Päť.“ Priznal sa, že po vražde troch žien, ich roztrhol a sťahoval z kože pomocou elektrického náradia, kladiva, nožov a samurajského meča. Prvé dve obete uvaril, ale tretiu zjedol surovú, pretože sa mu zlomil sporák.
Po vynesení rozsudku povedala matka zavraždenej Suzanne: „Naša dcéra bol vždy milovaná a jej smrť zanechala v našich životoch obrovskú dieru.“
Som najšťastnejšia žena na svete
Po zavraždení Suzanne Blamiresovej hľadal Griffith svoju ďalšiu obeť. Priemyselná kamera, ktorá sníma vonkajšie okolie domu, v ktorom býval vrah, ukázala ako blízko smrti sa ocitla ďalšia mladá žena.
Narkomanka Rosalyn Edmondson unikla smrti len o vlások.
Nabudený vraždou prišiel Griffith k 28-ročnej narkomanke Rosalyn Edmondsonovej, ktorá bola práve vtedy blízko jeho domu. Presvedčil ju, aby mu od dílera kúpila crack a pozval ju do svojho bytu. Najskôr súhlasila a kamera ju zachytila, ako kráča s Griffithom smerom k jeho domu. V poslednej chvíli sa však rozhodla poslúchnuť svoj inštinkt, ktorý jej radil, aby s mužom nešla do bytu a odišla preč. Rosalyn hovorí: "Viem, že som šťastná, tá najšťastnejšia žena na svete. Nebola by som odtiaľ odišla živá. Nepáčil sa mi jeho úsmev. Keď ma pozval do jeho bytu, inštinkt mi povedal, aby som tam nešla.“
