Povedal to v rozhovore pre český denník Hospodářské noviny (HN) slovenský minister financií Ivan Mikloš. V súčasnosti je podľa neho zbytočné špekulovať o výhodnosti alebo nevýhodnosti spoločnej meny alebo o jej rozpade, pretože euro je realitou. Chápe však českú vládu, ktorá oznámila, že v tejto situácii nebude stanovovať termín prijatia eura.
Mikloš zopakoval, že považuje porušenie klauzuly o zákaze finančnej pomoci pre krajiny eurozóny za "fatálnu chybu" rovnako ako vytvorenie eurovalu. "Dnes už to vidíme jasne. Čo vyriešila pôžička Grécku? Nepomohla ani euru, ani Grécku. Keby sa grécky dlh reštrukturalizoval, Grécko by na tom dnes bolo lepšie."
Podľa Mikloša Európska únia (EÚ) urobí všetko preto, aby euro prežilo. Slovenský minister financií však v súvislosti s finančnou pomocou slabším štátom eurozóny odmieta hovoriť o záchrane krajín a o solidarite. "Je potrebné konečne pomenovať veci pravým menom. Netvrdiť, že zachraňujeme štáty a Európu, keď zachraňujeme banky. Nehovoriť o solidarite, pretože nepovažujem za solidaritu solidaritu daňových poplatníkov s majiteľmi bánk a solidaritu zodpovedných s nezodpovednými. Všetko, čo potrebujeme, sú jasné pravidlá. Aj pre reštrukturalizáciu dlhov jednotlivých krajín."
Vytvorenie fiškálnej únie, teda spoločného rozpočtu únie a spoločného ministerstva financií, o ktorej sa niekedy špekuluje a ktorú niektorí ekonómovia považujú za riešenie dlhovej krízy eurozóny, Mikloš odmieta a považuje za nepravdepodobné. "Nedokážem si predstaviť prijímanie spoločných rozhodnutí vzhľadom na rozdiely inštitucionálneho usporiadania v jednotlivých krajinách. Fiškálna únia navyše vyžaduje obrovské transfery od bohatších k chudobnejším. A všetci bohatší sú po uši zadlžení. Riešením je, že každý pôjde sám za seba."
Mikloš tiež položil otázku, či je euro "udržateľné vo všetkých štátoch, ktoré ním dnes platia. Nebolo by pre krajiny, ktorých ekonomika na účasť v eurozóne nemá, z dlhodobého hľadiska lepšie, keby v nej neboli...?" Na otázku HN, pre ktoré krajiny by to bolo lepšie, odpovedal: "Určite pre Grécko a Portugalsko a možno aj pre ďalšie juhoeurópske krajiny."
Na Slovensku chce Mikloš dosiahnuť vyrovnaný rozpočet a pripraviť zákon o vyrovnanom rozpočte a maximálnej hranici pre verejný dlh. Vláda podľa jeho slov na budúci rok predloží zákon, v ktorom budú dlhodobo stanovené stropy na výdavky pre vládu aj pre jednotlivé ministerstvá.
"V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch pripravíme zákon o vyrovnanom rozpočte. Ak sa dokážeme dohodnúť s opozíciou, boli by sme radi, aby to bol ústavný zákon. Ale naša koalícia nemá ústavnú väčšinu. Ďalej chceme prijať zákon, ktorý by stanovil určitú maximálnu hranicu, ktorú nesmie verejný dlh prekročiť. A chceme upraviť tiež rozpočtové pravidlá tak, aby existovali určité neprekročiteľné výdavkové stropy. Limity, ktoré by nešli prekročiť ani v tom prípade, keby štát mal vyššie príjmy, než čakal."
Mikloš nespresnil, aká bude hranica maximálneho zadlženia. Dodal len, že by mala by byť výrazne nižšia než 60 % hrubého domáceho produktu (HDP). Na porovnanie: slovenský verejný dlh bude kulminovať v roku 2012 na úrovni okolo 47,3 % HDP.
Na kontrolu dodržiavania pravidiel by mala vzniknúť nezávislá fiškálna rada, "ktorá by dohliadala na dodržiavanie pravidiel a bránila skrytej forme zadlžovania. Teda falšovaniu údajov alebo rôznym účtovným trikom zvyšujúcim deficit rozpočtu."
