Aké zdražovanie čaká ľudí pod vianočným stromčekom?
K istému zvýšeniu cien dôjde. Ale väčšia časť toho bude daná tým, že rastú svetové ceny potravín, ropy či plynu. Čo sa týka opatrení, ktoré sme museli prijať, lebo by pokračovala „maďarská cesta do Grécka“, tak tie budú mať tiež vplyv. Neprijímali sme ich s ľahkým srdcom, ale bolo to, žiaľbohu, nevyhnutné. Vplyv rastu bude od trištvrte do jedného percenta. O rovnakom odhade hovorí aj Medzinárodný menový fond. Nárast cien bude okolo 3,7 %. No predpokladáme, že platy narastú o rovnakú sumu. Čiže nemalo by dôjsť k poklesu skutočnej hodnoty platov.
O koľko teda narastú mesačné náklady domácností?
Výdavky priemernej domácnosti by sa mali zvýšiť o 9,30 € mesačne. Čo sa týka osamelého dôchodcu, tam z našich prepočtov vychádza zhruba 4,30 € na mesiac. V prípade domácností s nadpriemerným príjmom to bude 17,50 € mesačne. Pri nízko príjmových domácnostiach, kde príjem neprekročí dvojnásobok minimálnej mzdy, tam by ten nárast mal byť o 5,10 €. Prijímali sme však aj kompenzačné opatrenia ako zvýšenie materskej, rodičovského príspevku a podobne.
Dá sa zabrániť tomu, aby na dedinách, kde konkurencia nie je, nerástli ceny tak, ako sme u slovenských obchodníkov zvyknutí?
Je pravda, že keď je menšia konkurencia, tak to riziko je väčšie. Ale zase nemôže byť premietnutie do ceny vyššie ako 1 percento. Sme presvedčení, že to bude menej.
Opozícia a odborári však na rozdiel od vás hovoria, že ceny od januára vzrastú oveľa viac, než len o 1 percento.
Okrem nich to nehovorí nikto iný. Hovoril som konkrétne číslo Medzinárodného menového fondu. Všetci analytici vám povedia, že to bude zhruba 1 percento. Toto svedčí, že sú to politické vyjadrenia strany Smer a odborov.
Zvýšenie DPH je avizované ako dočasné riešenie. Vieme však, že politici neradi dane znižujú. Kde máme tú istotu, že DPH opäť klesne?
Je to napísané v zákone. Len čo sa defi cit zníži pod 3 % HDP, zníži sa daň z pridanej hodnoty na 19 %.
Budete privatizovať?
Čo by malo byť privatizované, je určite železničné Cargo. To je na kolenách a vstup investora je jediná záchrana. Bratislavské letisko je v podobnej situácii. No a nie je žiadny dôvod na to, aby teplárne boli štátne.
V akej vážnej situácii je euro?
Situácia je vážna, ale nemyslím si, že by hrozil rozpad eurozóny. Podľa môjho názoru sa ukázalo, že požičiavať peniaze Grécku bolo chybou. Keby k tomu nedošlo, tak by nasledoval bankrot krajiny. Ale to nie je nič nenormálne. Napríklad Island takto skrachoval. Dnes sa všetci zhodujú v tom, že grécka pôžička Grécku nepomôže.
Nemali sme Grécko vyhodiť z eurozóny?
Keď sa Grécko zachraňovalo, tak som počúval: Musíme ho zachrániť, lebo vypadne z eurozóny. Moja námietka znie: No a čo? Ale ono by ani nemuselo vypadnúť. Prečo bankrot krajiny znamená, že tam nemôže byť euro? Keď skrachovala Kalifornia, tak sa tam neprestalo platiť dolárom. Keď u nás skrachovali Košice a nevedeli splácať dlh, tak sa neprestalo v Košiciach platiť korunou. Ľudia skôr prijmú argument, že ideme zachraňovať euro ako argument, že ideme zachraňovať banky.
Môžeme sa vrátiť ku korune?
O tom by som nerád špekuloval. Teoreticky to možné je. Veď už sme prešli z československej koruny na slovenskú. Ale tie náklady a dôsledky by neboli ani malé, ani ľahké.
Od koaličných politikov počúvame, čo všetko bolo za predchádzajúcej vlády predražené. Kedy pôjde niekto sedieť?
To je veľmi dobrá otázka, ktor á trápi aj mňa. Považujem za nenormálne takéto kradnutie v súlade so zákonom. Keď mi právnici povedia, že to bolo evidentne predražené a bol za tým špinavý kšeft, ale nebolo to v rozpore so zákonom, tak to považujem za absurdné. Napríklad ministerstvo práce si pod vedením Viery Tomanovej dalo vypracovať analýzu fungovania úradov práce. Štát za ňu zaplatil 20 miliónov korún. To je neuveriteľná nehoráznosť.
Je možné, že nakoniec nepôjde sedieť nikto?
Nie som ani sudca, ani vyšetrovateľ. Ale urobíme všetko preto, aby sa veci zmenili.
